Hovorí sa, že peniaze hýbu svetom, čo znie dosť abstraktne, ale pravdou je, že hýbu našimi životmi, každým jedným, a častokrát viac, než sme si ochotní pripustiť. Finančná istota aj napriek tvrdeniam, že šťastie si za peniaze nekúpiš, je pre spokojný život človeka kľúčová. Len nie každý vie, ako na to. Juraj Hrbatý založil investičnú platformu Finax s víziou spravovať úspory svojich klientov férovo a transparentne, aby sa mali finančne tak dobre, ako sa len dá. Okrem podnikania šíri aj finančnú osvetu a gramotnosť ako súčasť moderného lifestylu. Napríklad aj tým, že nedávno spolu s kolegami vydal knihu s provokatívnym názvom Koľko stojí vaše šťastie? Tu je jeho príbeh.
Čo pre vás znamená finančná sloboda? Pojem, ktorý budeme v tomto rozhovore skloňovať ešte niekoľkokrát?
Finančná sloboda mi dáva možnosť žiť život podľa mojich vlastných predstáv. Život, ktorý ma napĺňa a robí spokojným a šťastným a nemusím pritom rozmýšľať, koľko peňazí mi zostáva na účte. Vďaka finančnej slobode sa mi žije ľahšie, netlačí ma potreba robiť veci, pretože musím. Finančná sloboda je pevnou súčasťou môjho ponímania slobody ako životnej filozofie – mať možnosť pracovať, na čom chcem a žiť a vychovávať moje deti v prostredí, v ktorom sa cítim dobre a naplnene. To je pre mňa sloboda.
Študovali ste finančný manažment, ako chlapec ste mali radi matematiku a čísla, svet financií sa stal vašou profesiou i záľubou. Ako to celé začalo?
Matematika je o logike a v škole mi vždy šla zo všetkých predmetov najviac. Môj život od detstva súvisel s tenisom, mám staršieho brata Dominika, ktorý bol najúspešnejším tenistom na Slovensku a jeho športová kariéra presiahla hranice našej krajiny. V polovici 90. rokov Domino začal zarábať slušné peniaze a jedna z prvých vecí, ktorú dobrí športoví manažéri radia svojim zverencom, je, aby si peniaze odkladali a šikovne ich investovali. Platí totiž, že až 80 % športovcov do piatich rokov po ukončení kariéry skrachuje. V tej dobe, krátko po páde režimu, však nik veľmi netušil, ako na to. Pomkol ma k tomu náš otec, ktorý vychovával Domina k tenisu, keď povedal: Ďuri, ty máš hlavu na čísla, začni sa teda venovať investovaniu. Svet peňazí ma bavil už na strednej škole, vyštudoval som finančný manažment, investovanie som bral ako hru čísiel, až neskôr som pochopil, že moje finančné rozhodnutia môžu mať vplyv na celý môj život a že investovanie je vlastne spôsob života, ktorý súvisí aj s takými vzletnými slovami ako sloboda, spokojnosť a šťastie.
Po škole ste sa vybrali zbierať skúsenosti do zahraničia. Ktorá z nich vám dala najviac?
Vo Washingtone som pracoval v prestížnej manažérskej športovej agentúre Octagon, jednej z top spoločností v Amerike, ktorá sa stará o zmluvy špičkových svetových športovcov. Ku všetkým tým slávnym menám v jej portfóliu som ako mladý chalan vzhliadal a zrazu som mal možnosť podieľať sa na ich kontraktoch – pracovníkom agentúry som pripravoval rôzne podklady pre zmluvy, ktorých súčasťou bol aj finančný manažment. Pre mňa to bol skvelý zážitok a neoceniteľná skúsenosť. V Amerike som objavil svet investovania v celej jeho vzrušujúcej šírke a hĺbke a už som ho nikdy neopustil. Pustil som sa do ďalšieho štúdia a neskôr som získal aj medzinárodne uznávaný titul certifikovaného finančného analytika (CFA).
Popri štúdiu ste robili aj tenisového rozhodcu. Čo vás táto skúsenosť naučila?
Extrémne rýchlo a šikovne sa rozhodovať, mať pevné a sebaisté vystupovanie, ktoré vo vzťahu k druhým vzbudzuje dôveru a vedieť komunikačne zvládať aj náročné situácie.
Ako ste sa k práci tenisového rozhodcu dostali?
Otec sa zamestnal na tenisových dvorcoch, lebo chcel byť bližšie k bratovi. Skončil so stavbárčinou, hoci po revolúcii jeho odbor zažíval veľký boom a mohol v ňom zarobiť veľké peniaze. Na tenisových dvorcoch Slovan potrebovali tenisového rozhodcu, tak som si povedal, prečo nie. V pätnástich som získal prvú medzinárodnú licenciu a v osemnástich so štatútom medzinárodného rozhodcu som bol najmladší na svete. Na Slovensku som bol vlastne prvý tenisový rozhodca s profesionálnym kontraktom z ATP. Počas vysokej školy som precestoval celú Európu, párkrát som rozhodoval aj v Afrike, Ázii, Amerike či Austrálii (Wimbledon, Australian Open, US Open), všetko mi platili, výborne som zarábal… Bola to úžasná skúsenosť, ktorou som žil asi desať rokov. Tenisový rozhodca je však permanentne na cestách, mimo domova aj 30 týždňov v roku a ja som vedel, že raz, keď sa ožením a založím si rodinu, chcem žiť rodinným životom. Po vysokej škole som ešte zobral pár turnajov a potom som to nechal. Skončil som ako 25-ročný.
Po desiatich rokoch pôsobenia v brokerskej firme ste z práce odišli. Čo bolo bodom zvratu, keď ste si uvedomili, že chcete zmeniť spôsob, akým ľudia investujú svoje peniaze?
Pracoval som vo firme, v ktorej sme klientom predávali možnosť investovania, prevažne do akcií, ale ja by som to nazval skôr investičným gamblingom. Snažili sme sa, aby klienti čo najviac obchodovali, ich zisk bol však druhoradý a my sme kráľovsky zarábali na poplatkoch z ich transakcií. Od začiatku mi to vadilo a dosť som sa s tým vnútorne trápil. Ale zarábal som veľa peňazí, a tie čiastočne prekryli aj moje svedomie. V roku 2015 som však ochorel na rakovinu a počas sedení na chemoterapii, obklopený toľkým utrpením a ľuďmi, ktorí na tom boli často výrazne horšie ako ja, som mal dosť času rozmýšľať, čo s načatým životom. Vtedy som si povedal, že toto už nechcem robiť. Nechcem sa skrývať za nálepkou „výhodného“ investovania a predávať produkty, ktorým sám neverím a nikdy by som do nich nevstúpil. Pamätám si, ako mi svojho času jeden z mojich kamarátov, ktorému som pomáhal pri investovaní, povedal: „Ďuri, urob to tak, akoby si to robil sám pre seba.“ Tejto filozofie som sa chcel držať pri budovaní mojej firmy – kde prospech klienta bude vždy na prvom mieste.
Keby ste neochoreli, rozmýšľali by ste podobne?
To neviem poctivo vyhodnotiť. Možno áno, lebo s ľuďmi vo vtedajšej firme sa mi nepracovalo dobre. Ak však malo niečo na môj život a osobný vnútorný rast najväčší vplyv, tak to bola práve táto choroba. Ľudia vnímajú rakovinu ako niečo extrémne negatívne, pre mňa to však bola tá najpozitívnejšia vec, aká sa mi v živote stala. Rakovina zo mňa spravila iného človeka, paradoxne oveľa šťastnejšieho a spokojnejšieho. Dovtedy som žil uponáhľaný, povrchný a vnútorne nespokojný život…
Finax ste spolu s partnermi založili v roku 2017 ako vtedy prvú a jedinú spoločnosť na Slovensku, ktorá ponúkala svoje investičné produkty online. Nebolo to na tú dobu tak trochu sci-fi?
Keď som povedal, že sa chcem pustiť do online investovania, všetci ma vysmiali. Vraj sa mám prebudiť, žijeme predsa na Slovensku, nie v Amerike! V Národnej banke, kam sme prišli prezentovať náš startup, len neveriacky krútili hlavami: To naozaj nebudete mať žiadnych predajcov? Ako si chcete takto získať dôveru ľudí? Áno, vybudovať si dôveru klientov bola jedna z najnáročnejších úloh, ktorú sme museli zvládnuť. Našimi prvými klientmi sa stali tzv. early adopters, priekopníci a prijímatelia nových technológií, niektorí už tento typ investovania poznali zo zahraničia. Začínali sme štyria a hneď sme vyšli s kožou na trh, ľudia poznali naše mená a tváre z videí a podcastov, ktoré sme rozbehli. Svoj produkt sme od začiatku postavili na vzdelávaní, a to nás výrazne odlíšilo od konkurencie. Dnes aj veľa bánk vytvorí kvalitný investičný produkt, ale ľudia mu nerozumejú, netušia, prečo by si ho mali kúpiť. My sme našich klientov vzdelávali aj v úplne základných otázkach: Prečo by som mal vôbec investovať? Prečo mám investovať do ETF fondov, a nie kúpiť si radšej investičný byt alebo zlato, prečo si mám už teraz začať sporiť na dôchodok, keď doň pôjdem až o tridsať – štyridsať rokov? Snažili sme sa ľuďom otvárať oči, meniť spôsob ich uvažovania o peniazoch, lebo ak sa s nimi naučia správne narábať a osvoja si zdravé finančné návyky, dovolí im to žiť slobodný, bezstarostný život.
Na Slovensku finančné vzdelávanie takmer úplne absentuje. Finančná gramotnosť je na veľmi nízkej úrovni, mnoho ľudí ani nevie, čo si má pod týmto pojmom predstaviť…
Presne tak. Ak sa aj učíme, ako zarobiť peniaze, nik nás neučí, ako sa o ne postarať. Dnes ľudia 160 hodín mesačne pracujú, aby peniaze zarobili, ale nevenujú ani hodinu úvahám o tom, ako ich zmysluplne zhodnotiť. My sa snažíme ľuďom vysvetľovať, že zdravé finančné návyky ich môžu oslobodiť od každodenných útrap z peňazí, ktorými dnes, žiaľ, žije veľká časť populácie. Finančný stres je v súčasnosti po zdraví najrozšírenejší, trpí ním až 67 % ľudí.
Ľudia si však ešte stále myslia, že investovanie je len pre bohatých. Poprípade, že v sebe nesie príliš veľké riziko…
Investovanie pre obyčajného človeka bolo v minulosti tabu. Na nákup akcií ste kedysi potrebovali veľký obnos peňazí. My sme však chceli sprístupniť investovanie masám, úplne bežným ľuďom, každému Jozefovi Makovi, človeku milión. Hovorí sa tomu demokratizácia investovania. Vďaka jednoduchej a zrozumiteľnej aplikácii sa u nás dokážete behom pár klikov zaregistrovať. Potom vám na základe informácií, ktoré o sebe zadáte, náš algoritmus navrhne dobrú investičnú stratégiu a zloženie vášho portfólia. Investovať môžete už od desať eur. Váš účet sa bude spracovávať automatizovane, čím výrazne ušetríte na poplatkoch. Tie sú u nás v porovnaní s bankami výrazne nižšie. Navyše tým, že využívame indexové fondy ETF, podľa aktuálnej slovenskej legislatívy nemusíte zo svojich výnosov platiť daň zo zisku. Jednoduchšie, lacnejšie a bez dane – to je „veľká trojka“ Finaxu.
Demokratizácia investovania prišla s boomom indexových fondov ETF. Čo sú to za fondy a ako fungujú?
Skratka ETF pochádza z anglického exchange-traded funds a označuje fondy obchodované na burze. Základom každého takéhoto fondu sú akcie, patriace do určitého trhového indexu. Napríklad vo svete najviac kupovaný index S&P zahŕňa akcie 500 najväčších spoločností kótovaných na burzách v USA. Indexové fondy svojím zložením kopírujú burzové indexy, predstavte si ich ako rôzne koše naplnené veľkým množstvo akcií a dlhopisov. Štandardné podielové fondy fungujú tak, že manažéri bánk alebo investičných spoločností aktívne hľadajú a vyberajú akcie, ktoré budú podľa ich úsudku najviac rásť. Povedané slovami ekonóma Johna C. Boglea hľadajú ihlu v kope sena. Štatisticky sa však zistilo, že za posledné desaťročia tí, čo hľadali ihlu v kope sena, zarobili menej ako tí, čo kúpili celú kopu. Indexové fondy investujú do širokého portfólia a sú skvelé v tom, že sa v nich v každom momente nachádzajú aktuálne najväčšie a najúspešnejšie firmy na svete. V 80. rokoch to boli ropné a telekomunikačné spoločnosti, ako napríklad AT&T, dnes prevažujú technologickí giganti ako Amazon, Nvidia, Meta či Apple. Ak sa nejakej firme prestane dariť, z indexu automaticky vypadáva. Prostredníctvom investovania do indexových ETF fondov sa teda každý náš klient stáva podielnikom najväčších a najúspešnejších firiem na svete. Vaša investícia sa rozloží do tisícov týchto firiem, čím sa výrazne minimalizuje riziko. Platí, že vďaka fondom ETF investovanie nikdy nebolo jednoduchšie a dostupnejšie.
Kto vynašiel indexové fondy?
Prvý indexový fond (ktorý kopíroval už spomínaný akciový index S&P 500) vytvoril v roku 1975 John C. Bogle, zakladateľ spoločnosti Vanguard Group, najväčšieho správcu investícií v Amerike a jedného z najväčších na svete. Práve on sa zaslúžil o vytvorenie možnosti lacného investovania pre masy s minimálnymi poplatkami. Dnes už viac ako 50 % amerických domácností investuje do fondov ETF. Tento trend prišiel vďaka nám aj na Slovensko a čoraz viac Slovákov si uvedomuje, že netreba hľadať ihlu v kope sena…
Preto aj vy vo Finaxe razíte heslo: Invest and relax. Investuj a relaxuj…
Presne tak. Investovanie nemá človeka znervózňovať, zabudnite na Leonarda DiCapria z Vlka z Wall Street, správne investovanie by mala byť totálna nuda. Ako hovorí americký ekonóm Paul Samuelson: „Investovanie by malo byť ako sledovať farbu schnúť alebo trávu rásť. Ak chcete vzrušenie, choďte do kasína.“ V súčasnosti Finax, ktorý sa stal najúspešnejším slovenským investičným startupom, spravuje viac ako 1,3 miliardy eur pre takmer stotisíc domácich aj zahraničných klientov. Tí vo Finaxe zarobili už viac ako 175 miliónov eur a tí najúspešnejší zhodnotili svoje vklady o viac ako 100 %.
Hovorí sa, že obuvník chodí bosý a krajčír nahý… Ste aj vy klientom vo vlastnej firme?
Ja, moja manželka, moji rodičia, moje deti, môj brat, bratranci, ujovia tety, moji kamaráti, všetci investujú s Finaxom a povedal by som, že všetci sme veľmi dobre obutí.
Na Slovensku stále platí, že o peniazoch sa nehovorí nahlas. Vy však tvrdíte opak. Prečo je dôležité o tom hovoriť?
Vo Finaxe sa snažíme aj túto tému detabuizovať. V jednom webinári som klientom ukázal, aký mám majetok, aké je jeho zloženie a prečo. S manželkou v súčasnosti vlastníme okrem domu, v ktorom bývame, už len finančný majetok. Tri percentá z neho tvorí malá hotovosť v banke a zvyšných 97 percent sú indexové fondy, ktoré sme nakúpili vo Finaxe presne tak, ako všetci ostatní klienti. V posledných rokoch už takmer neinvestujem do materiálnych vecí, zistil som, že väčšinu z nich nepotrebujem a ani mi neprinášajú vnútorné uspokojenie. Moje drahé auto ostáva zaparkované v garáži, lebo do práce chodím radšej na bicykli…
Ste otcom dvoch synov. Rozprávate sa doma o peniazoch? Učíte svoje deti správnym finančným návykom?
S manželkou sa doma o financiách rozprávame otvorene, aj pred deťmi, nerazíme teóriu, že to nie je téma pre detské uši a čo ak povedia niečo kamarátom v škole. Naši synovia majú od ôsmich rokov vlastný účet v banke, často ich vyzývam, aby si sami kupovali veci, aby sa naučili, čo ktorá vec stojí. Keď som raz tretiakov na základnej učil finančnú gramotnosť, zistil som, že väčšina z nich nemá ani potuchy o reálnych cenách. Rozdal som im obrázky rôznych produktov (televízor, tričko, bicykel, plná nádrž benzínu, rodinná dovolenka…), ktoré mali zaradiť do troch kategórií s rôznymi cenovými rozpätiami. Výsledky ma nemilo prekvapili. Ale späť k synom: spomínam si na jednu našu dovolenku v Chorvátsku – deti stále niečo drankali z pouličných stánkov, tak som dal každému 10 eur, nech si za ne kúpia, čo chcú. A čo neminú, môžu si doma vložiť do prasiatka. Akonáhle mali vlastné peniaze, ich správanie sa radikálne zmenilo. Zrazu sa im všetko zdalo byť „blbosť“, zbytočné alebo drahé. Napokon si kúpili jednu vyskakovaciu loptičku, aj to spoločne na polovicu a domov si do prasiatka každý doniesol 9,50 eur… Obaja synovia majú vo Finaxe investičný účet, na ktorý si ukladajú peniaze, od starých rodičov, za vysvedčenie, narodeniny alebo keď predáme veci, z ktorých už vyrástli, ako napríklad lyže či bicykel. Vďaka tomu si všetky tie veci viac vážia, lebo vedia, že keď ich budú šetriť, predajú ich výhodnejšie. Obaja už poznajú investičný svet, dokonca starší syn ako 13-ročný urobil maturantom prednášku o investovaní u nich v škole…
Aj v knihe, o ktorej bude ešte reč, ste venovali celú jednu kapitolu tomu, ako učiť deti finančnej gramotnosti…
Ohľadom vreckového som si obvolal kopec kamarátov a hovoril som s ich deťmi o tom, ako narábajú so svojimi peniazmi na účte. Ako nastaviť deťom vreckové, to sme v knihe odstupňovali podľa veku. Malé deti by určite mali začať s hotovosťou a prasiatkom. Je fajn držať mince v ruke, rátať ich jednu po druhej a vidieť, ako sa hromadia alebo ubúdajú v pokladničke. Keď pochopia princíp sporenia, až potom, niekedy vo veku od 10 rokov, im rodičia môžu zriadiť detský účet s platobnou kartou. Zo začiatku mi chlapci museli vždy v excelovej tabuľke rozpočítať, na čo míňajú svoje peniaze. Nešlo len o rodičovskú kontrolu, ale aj o priestor na diskusiu. Dnes so starším synom vreckové už takmer vôbec neriešime, základné finančné návyky má a ak sa aj na niečom popáli, vlastná skúsenosť je najhodnotnejšia.
Knihu Koľko stojí vaše šťastie? ste aj s dvoma kolegami napísali ako rukoväť pre všetkých, ktorí chcú zobrať osud svojich peňazí do vlastných rúk. Namiesto bombastických kapitol typu „Ako zarobiť svoj prvý milión“ čitateľom v desiatich praktických krokoch radíte nielen ako investovať, ale aj ako sa zbaviť dlhov, ako si našetriť finančnú rezervu či ako sporiť na dôchodok. Pričom stále zdôrazňuje, že začať sa dá aj s pár desiatkami eur. A čím skôr, tým lepšie. Bol to váš zámer – napísať knihu pre všetkých?
Na môj osobný rast a vzdelávanie ohľadom investovania mali najväčší vplyv knihy. Prečítal som ich desiatky, väčšinou od amerických autorov, ktorí napísali množstvo skvelých kníh o tom, ako sa starať o svoje peniaze. Lenže americké reálie sú iné ako slovenské, pre Američanov je základným zdrojom dlhu kreditná karta, čo na Slovensku až tak neplatí. V Amerike si musíte platiť vzdelanie a inak sa pripraviť na dôchodok, výrazne odlišne sa tam budujú finančné návyky. Finančný kouč Dave Ramsey svoju knihu The Total Money Makeover (Totálna premena peňazí) napísal pre masy a v Amerike sa stala bestsellerom. Predalo sa 5 miliónov výtlačkov, pričom kniha mala taký úspech, že ľudia si na ulici rozprávali, ako podľa nej postupujú, koľký krok už zdolali na svojej vytúženej ceste k finančnej slobode… Tento prístup sa mi veľmi páčil, akurát nesedel na slovenské pomery. Keď sme so Šimonom Pekarom a Janom Tonkom začali písať knihu Koľko stojí vaše šťastie?, čerpali sme zo slovenskej reality, použili sme slovenské systémy investovania, sporenia a správy financií. Naša kniha je unikátna aj tým, že v nej nájdete viacero inšpiratívnych príbehov, o ktoré sa s nami podelili obyčajní ľudia. Som im za to neskonale vďačný. Vložili sme do nej roky našej praxe a pevne veríme, že kniha v desiatich jednoduchých krokoch rozšíri ľuďom obzory a poskytne im jednoduché návody a rady, „ako si z výplaty vybudovať bohatstvo a získať slobodu“. Tak totiž znie aj podtitul knihy.
V knihe každá kapitola začína prirovnaním financií k zdraviu. Náš vzťah k peniazom by mali formovať „zdravé“ návyky, podobne ako si ich vytvárame vo vzťahu k nášmu fyzickému či duševnému zdraviu…
Áno, toto porovnávanie dáva ľuďom jednoduchý kontext. Fyzické zdravie tiež nebolo v minulosti témou, ale čím viac spoločnosť napreduje a bohatne, tým viac možností sa ľuďom ohľadom ich fyzického (a duševného) zdravia otvára. A teraz prichádza éra starostlivosti o finančné zdravie, preto sme tieto dva pojmy dali do kontextu a našu knihu otvárame vetou: „V živote existujú dve témy, ktoré možno ignorovať len na vlastné riziko: zdravie a peniaze.“
V knihe citujete amerického autora Ramita Sethiho, ktorý povedal: „Míňajte rozšafne na veci, ktoré milujete a nemilosrdne sekajte výdavky na všetko ostatné.“ Súhlasíte?
Ľudia si myslia, že šetriť znamená odopierať si všetko, aj veci, ktoré mám rád. Preto nám je šetrenie intuitívne proti srsti. My však čitateľov nabádame, aby porozmýšľali, ktoré veci ich robia reálne šťastnými. A tie nech si doprajú, hoci aj plným priehrštím. Ľudia si často kupujú veci, len aby sa blysli pred druhými, ale realita býva taká, že tých druhých to vlastne ani nezaujíma. Dôležité je nežiť život pre druhých, ale pre seba. Dovoľte, aby som k Sethiho citátu pridal ešte jeden z knihy Psychológia peňazí od Morgana Hosela: „Bohatstvo je to, čo nevidíte. Bohatstvo sú krásne autá, ktoré sme si nezadovážili. Diamanty, ktoré sme si nekúpili. Hodinky, ktoré sme nenosili, šaty, ktoré sme nemali a first class, ktorú sme odmietli. Bohatstvo sú financie, ktoré neboli prevedené do vecí, ktoré vidíte.“ Sesternica mojej manželky chodí každé ráno so svojím mužom na kávu. Niekto by mohol povedať, to si tú kávu nemôžu dať spolu doma? Odpoveď znie: Nie, lebo je to najobľúbenejšia časť ich dňa, tak prečo by si to potešenie mali odopierať?
Máte aj vy svoju obľúbenú časť dňa?
Tá moja nastáva večer, keď si doma spolu so synmi čítame knižky…
Čo máte rozčítané momentálne?
Winnetoua a iné mayovky, ale predtým sme čítali Annu zo zeleného domu, a hoci sa Anna tradične považuje za čítanie pre dievčatá, je to krásny príbeh o ľudskom dobre. Sám som bol prekvapený, keď si chlapci po prvej knihe vypýtali ďalšiu a potom ďalšiu a ďalšiu… Celkom sme ich prečítali štyri.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Z pozície zakladateľa a CEO Finaxu sa už nemusím podieľať na dennom chode firmy, o to viac sa však chcem venovať ľuďom, lebo sú to vaši zamestnanci, ktorí vám budujú biznis. Zaoberám sa stratégiou firmy, jej rozvojom, organizáciou a hĺbkovému poznaniu, čo sa na jednotlivých oddeleniach deje, aby som ich dokázal čo najefektívnejšie prepájať medzi sebou. Môj pracovný deň začína o ôsmej ráno a končí o šiestej, aby som bol na večeru doma. Cez víkendy nepracujem, iba výnimočne. Večery mávam voľné a venujem ich rodine. Voľné dni sa snažíme s manželkou a chlapcami tráviť čo najviac vonku, na bicykloch, s kamarátmi a na cestách v našom karavane.
Čo by ste dnes urobili inak, keby ste mohli vrátiť čas?
Vo svojom živote som urobil dve veľké finančné chyby. Prvá bola, že som do investovania nastúpil s riadne nafúknutým mužským egom, mysliac si, že všetko viem lepšie ako ostatní. Veľmi som sa popálil, prerobil som kopu peňazí a potom som na celých desať rokov na investovanie zanevrel – napriek tomu, že to bol môj džob. Potom som si kúpil až príliš drahé auto. Keby som si kúpil rovnaké, ale jazdené, ušetril by som toľko peňazí, že som mohol ísť do dôchodku o štyri roky skôr.
Hovorí sa, že pre rôzne profesie tradične vnímané ako mužské bývajú ženy jednoznačným prínosom. Investovanie bolo odnepamäti doménou mužov. Mení sa to?
Ženy potrebujú investovať viac ako muži, už len z toho dôvodu, že žijú dlhšie. Na to, aby si zaistili spokojnú starobu, mali by k investovaniu pristupovať zvlášť zodpovedne. Žiaľ, čísla hovoria niečo iné a hoci vo Finaxe až 40 % investorov tvoria ženy, celkovo na Slovensku je žien investoriek asi 30 %. Ženy sú vo všeobecnosti oveľa lepšie investorky, chýba im mužské ego, nechajú si poradiť, vedia, že sa môžu spoľahnúť na našich koučov, dôverujú nám. Naša platforma je ideálne pre ženy – je jednoduchá, nenáročná a prehľadná.
Ako si predstavujete svoju ideálnu starobu?
Keď som dal výpoveď v mojej predošlej práci, mal som dosť peňazí na to, aby som si vyložil nohy na stôl, chodil hrať golf a do smrti už nepohol prstom. Ale založil som Finax, pracujem každý deň a moja práca ma neskutočne baví. Určite v nej chcem vytrvať, kým moji synovia, ktorí teraz majú dvanásť a štrnásť rokov, nepôjdu na vysokú školu, nechcem, aby vyrastali v prostredí, kde ich otec nepracuje a nerobí nič prospešné pre spoločnosť. Snažím sa byť pre nich vzorom aj v pracovných návykoch. Potom sa uvidí, či a do akej miery zvoľním. S manželkou sa tešíme na čas, keď sa naplno oddáme nomádskemu štýlu života v našom karavane a budeme pobývať, kdekoľvek nás vietor zaveje. Čo mi však život pripraví o päť či o desať rokov, to viem dnes len ťažko odhadnúť…
V úvode vašej knihy čitateľov vyzývate, aby sa zamysleli nad desiatimi vecami, ktoré im v živote prinášajú šťastie a ktoré sú hodné ich času a peňazí. Akých desať vecí prináša najviac šťastia vám?
Som šťastný, že môžem pomáhať ľuďom zlepšovať ich finančnú situáciu. Večerné čítanie s deťmi si nenechám nikdy ujsť. Milujem šport v akejkoľvek podobe. Ranné bicyklovanie. Hory, hory, hory. Prácu v záhrade a radosť, keď sa mi podarí niečo dopestovať. Víkendové akcie s kamarátmi. Stanovačky a cestovanie s naším rodinným karavanom. Pokec s kolegami, samozrejme o trhu, financiách a biznise. Ale zo všetkého najviac si užívam víkendy a dovolenky s rodinou. Každé leto si beriem mesiac neplateného voľna, toto leto sme plánovali stráviť celé prázdniny poznávaním najkrajších národných parkoch v Amerike. Syn mal však úraz, ktorý nás zabrzdil v cestovaní, takže dúfam, že budúce leto nám už nič nebude stáť v ceste a všetci spolu si to krásne užijeme…
Simonetta Zalová
foto Juraj Jamrich
Článok si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2025)