Kým stačila odpovedať na naše otázky, porodila dcéru Julianku. Modelka agentúry Elite Martina Valková (36) sa po šestnástich rokoch hektického „života v kufri“ a pendlovania medzi Bratislavou, New Yorkom a Parížom konečne vybalila, spomalila a usadila. V najlepších rokoch svojej kariéry pracovala pre také prestížne značky ako Dior, Chanel, Shiseido, Cerruti či Givenchy, stála pred objektívom fotografov ako Mario Sorrenti a Peter Lindberg a objavila sa na titulkách Elle, Harper´s Bazaar, Cosmopolitan či v roku 2001 nášho Miau. A že my v Miau máme pre svoje modelky z čias, keď sme tiež len začínali, slabosť, o tom svedčí aj tento rozhovor.
1. Žili ste dlho v zahraničí. Trávievali ste aj Vianoce niekedy mimo domu?
Napriek pracovnému vyťaženiu som sa vždy snažila byť na Vianoce doma s rodinou a s najbližšími. Výnimkou bol minulý rok, keď sme sa s manželom rozhodli odcestovať na zimu do teplúčka a išli sme na Havaj surfovať. Tam sme mali možnosť zažiť Vianoce trochu inak. Bolo pre nás veľmi nezvyčajné vidieť Santa Clausov v šortkách, tráviť Štedrý deň ek ﷽﷽﷽﷽﷽﷽﷽výnočnú výzdobu velnezvyzhodnut ny. Pri zakladani rodiny na pláži a obdivovať vianočnú výzdobu Honolulu City Lights v tropických teplotách. Ale poviem vám, má to niečo do seba (smiech).
2. Ježiško patrí k čaru Vianoc. Dokedy majú deti veriť na Ježiška a ako to bolo s vami?
Ja ešte stále verím na Ježiška… Ale nie, mám veľmi rada prekvapenia, a preto sa mi nepáči, keď vám dá niekto ako darček na Vianoce peniaze alebo vás zoberie do obchodu, aby ste si niečo vybrali. Príde mi to veľmi neosobné, bez nápadu. U mňa sa snažili rodičia pestovať vieru na Ježiška čo najdlhšie a keď mi deti v škôlke hovorili, ako to vlastne celé s darčekmi je, neverila som im, až pokiaľ som v otcovej skrini nenaďabila na bábiku, ktorú som si potom našla pod stromčekom… Našu dcérku budeme s manželom určite viesť k tomuto milému zvyku. Ježiško jednoducho patrí k Vianociam a k slovenským tradíciám.
3. Keď ste mali Julianku ešte v brušku, púšťali ste jej Mozarta a ukazovali v knižke da Vinciho obrazy, aby ste jej takto, v duchu prenatálnej psychológie, zabezpečili úspešný štart do života?
Vzhľadom na nepriaznivý stav slovenského zdravotníctva som veľmi veľa času venovala hľadaniu vhodného prostredia pre pôrod a spoľahlivú starostlivosť pre seba i moje dieťa. Zamýšľala som sa nad alternatívnymi možnosťami pôrodu, cvičila som tehotenskú jogu, absolvovala kurz hypnopôrodu, upravila som svoj stravovací režim. A, samozrejme, s bábätkom som veľa komunikovala, aj keď bolo ešte v brušku. Musím povedať – som rada, že som veci nenechala na náhodu a bola som veľmi spokojná so starostlivosťou u našich západných susedov. Aj keď som si veľmi želala mať prirodzený pôrod s dulou, bez epidurálky a podporných látok, môj zdravotný stav to, žiaľ, na záver neumožňoval a Julianka prišla na svet sekciou.
4. Vaše vysnívané povolanie v detstve?
Ako dieťa som chcela byť veterinárka. Milovala som zvieratá, najmä psov a mačky, moja babička v Želiezovciach mala na dvore rôzne zvieratá. Cez letné prázdniny som k nej chodila vždy na dva mesiace. Boli to najkrajšie prázdniny.
5. Narodením dieťaťa sa niektorým ženám život akoby úplne obrátil hore nohami. Je to aj váš prípad?
Určite moja práca modelky a moje hobby (najmä tie adrenalínové) už nebudú také spontánne ako predtým. Na druhej strane si ale myslím, že s dieťaťom sa dá skĺbiť v podstate čokoľvek, ak človek naozaj chce. Cesta sa vždy nájde, i keď treba mať možno viac trpezlivosti. Samozrejme, otázkou bude moje časté cestovanie. Do roka mojej dcérky cestovať lietadlom nebudem a potom sa budem snažiť eliminovať krátke výlety kvôli aklimatizácii. Teraz by som však najradšej utiekla zo zimnej čľapkanice na Vianoce niekam do tepla. Možno budúci rok…
6. Krása je nástrojom zotročovania žien, hovorí americká feministka Naomi Wolf. Kedy ste sa vo svojej profesii modelky cítili naozaj len ako „vešiak na šaty“?
Krása je veľmi relatívny pojem, myslím, že dnešný trend v modelingu je mnohokrát aj o zaujímavosti a celkovom vyžarovaní a nielen o prvoplánovej kráse. Osobne som sa nikdy necítila ponížená a tím okolo mňa bol maximálne profesionálny a vždy maximálne ústretový. Je mi jasné, že práca modelky je najmä o predávaní „obalu“, ale ani obsah netreba podceňovať. Čím ďalej, tým viac klienti dbajú na charizmu a vnútorné vyžarovanie, nielen na fyzickú krásu modelky.
7. Aký najväčší nezmysel sa medzi ľuďmi šíri o modelkách?
Nemám rada, keď sa generalizuje. Ľudia majú často predstavu, že modelky žijú „glamour“ život, oblečenie, ktoré predvádzajú, si automaticky môžu nechať, žúrujú, nejedia, berú drogy, hľadajú si za partnerov bohatých podnikateľov. Realita je ale úplne iná. Modeling je fyzicky i psychicky náročná práca vo vysoko konkurenčnom prostredí. Každá modelka je samostatná osobnosť, ktorá sa sama rozhodne, aký život chce viesť a čo si z modelingu chce zobrať. Mne modeling dal množstvo úžasných pracovných a cestovateľských príležitostí, spoznala som skvelých, inšpiratívnych ľudí, a pritom si myslím, že som zostala stále sama sebou.
8. Modeling včera a dnes – aký bol a aký je v súčasnosti?
Výrazne sa zmenil. Modeliek stále pribúda, kríza spôsobila, že práce je menej a za menej peňazí. Do pracovného života vstúpili sociálne siete, Instagram, fotí sa prevažne na digital. V mojich začiatkoch, keď sme fotili napríklad v Tokiu pre Shiseido, fotenie trvalo celý týždeň, pričom prvé dva dni sme relaxovali, aby sme si odpočinuli po dlhej ceste. Teraz niekam priletíte a rovno idete na to, únava-neúnava a hneď po fotení letíte späť domov. Celkovo je modeling dnes náročnejší, rýchlejší, a tak dôležitá je absolútna profesionalita, aby človek prerazil a v branži sa aj udržal.
9. Čo vám po toľkých rokoch života v zahraničí na Slovensku chýba najviac?
Ja sa na Slovensku cítim najlepšie. Vždy to bol a bude môj domov, a preto nerada porovnávam alebo kritizujem – lebo uznajte, porovnávať Bratislavu s Parížom či New Yorkom je riadny nezmysel. Vo všeobecnosti mi chýbajú kvalitné služby a dostatočný výber zdravých potravín. Nerozumiem napríklad tomu, prečo je toľko ľudí „nútených“ chodiť nakupovať do susedných dedín v Rakúsku, kde dostanú lepšiu kvalitu za lepšiu cenu. V zahraničí, keď ste vegetarián alebo sa stravujete raw food, nájdete kvantum kvalitných potravín a reštaurácií. U nás zatiaľ chýbajú. A čo sa týka ľudí – málo sa usmievajú.
10. Patríte k ľuďom, ktorí sa aj k neživým veciam správajú ako k živým bytostiam, ktoré si treba vážiť?
Áno, to som presne ja. Takýto „vzťah“ som mala s mojím autom Mini, ktoré som milovala a hoci už malo 12 rokov, perfektne jazdilo a dlho som si nevedela predstaviť, že by som ho vymenila za iné.
Simonetta Zalová
foto archív Elite Model Management Bratislava
Celých 20 otázok z tejto rubriky si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2015)