Rany na srdci utŕžila už v detstve a čím viac sa ich snažila skrývať, tým viac boleli. Chcela byť za každú cenu dokonalá a milovaná. Ako herečka, manželka, matka. A keď padla na kolená, siahla po alkohole a drogách. Trvalo dlho, kým zistila, že piruety na tenkom ľade sa robiť nedajú.
Demi Moore napísala svoj životopis. Áno, kdekto si už dal tú námahu, aby sa pred svetom ukázal v tom krajšom svetle, aby po sebe zanechal len pekné spomienky, aby sa rehabilitoval zo svojich prešľapov. Keby sme čakali podobný prístup, nedočkáme sa. Herečka je vo svojej knihe prekvapivo otvorená. Pri čítaní máme pocit, že sme spolu s ňou na psychoterapii a počúvame spoveď ženy, ktorá sa obnažuje zo svojich pocitov a ponúka svoj život bez obalu taký, aký ho prežila. Spovedá sa zo svojich slabostí, nič neprikrášľuje, nechce sa stavať do ružového svetla. A hľadá odpoveď na otázku, ako sa dostala až na dno. Ona, čo urobila hviezdnu kariéru, matka troch dcér a ex-manželka Brucea Willisa, jedného z najvyhľadávanejších akčných hercov Hollywoodu a neskôr Ashtona Kutchera, miláčika všetkých generácií. Knihu začala písať, keď zostala sama. Dcéry sa od nej odvrátili, Ashton odišiel z jej života a Bruce už mal novú rodinu. Jej každodenným spoločníkom sa stali drogy. Potom prišiel deň, keď už nemohla ďalej a musela podstúpiť liečenie. A začala hľadať odpoveď na otázku: ako sa mi to mohlo stať?
Nomádske detstvo
Jej matka Ginny mala osemnásť rokov a študovala na strednej škole v meste Roswell v Novom Mexiku, keď sa zaľúbila do mladíka menom Danny. Ten ju však nebral dostatočne vážne a užíval si aj niekoľko iných románikov. Ginny nenapadlo nič rozumnejšie, ako sa z trucu vydať za iného a otehotnieť. 11. novembra 1962 priviedla na svet Demi a krátko na to sa na scéne opäť objavil krásavec Danny. A Ginny neváhala – rozviedla sa a s trojmesačným bábätkom sa vydala za Dannyho. Demi dlho netušila, že nie je jej skutočným otcom… Ginny s Dannym tvorili vydarenú dvojicu. Danny bol tak trochu dobrodruh, jeho vášňou boli hazardné hry a slabosťou ženy. Napriek svojmu zabiehajúcemu oku pôsobil ako latinský macho. Aj Demi ako dieťa škúlila a myslela si, že poruchu zraku zdedila po ňom. Danny bol vášnivý hráč, najmä pokiaľ išlo o karty. Zadlžoval sa a neraz im na dvere búchali veritelia i podvedení manželia. Lebo ani jednej, ani druhej radosti sa nikdy nedokázal vzdať. Krátko na to, ako sa rodinka rozrástla o nového člena – brata Morgana a Demi dovŕšila piaty rok, začala sa éra nomádskeho sťahovania, ktorá nemala konca kraja. Pretože keď Ginny zistila, že sa Danny zaplietol s inou ženou, „problém“ riešila zmenou bydliska – mesta aj štátu. „Počas nášho detstva sme s bratom vystriedali minimálne dve školy do roka, niekedy aj viac. Vždy som sa čudovala ľuďom, ktorí hovorili, že majú priateľov ešte zo škôlky. Ja som si kamarátov nikdy nestihla nájsť. Ginny niekedy stačila maličkosť, aby zavelila na odchod. Napríklad našla červený vlas na Dannyho oblečení a už sme museli zdvihnúť kotvy.“
Ale ani častá zmena bydliska nepriniesla rodinnú pohodu, žiarlivé scény a hádky boli na dennom poriadku. Ginny sa niekoľkokrát pokúsila o samovraždu. Demi bola ešte celkom malá, keď jej musela pomáhať zbaviť sa obsahu žalúdka. „Spomínam si, ako som strkala svoje malé prstíky do maminho hrdla, zatiaľ čo otec jej držal hlavu nad misou. Moje detstvo sa vtedy skončilo…“ V manželstve rodičov sa striedali euforické dni plné vášne s hádkami a bitkami. Nie vždy boli dôvodom na zmenu adresy len Dannyho dámske aférky, nepolepšiteľný gambler mal za pätami často aj mafiánov, čo mu šli po krku. Ginny však ako žena činu neváhala napríklad ukradnúť kreditnú kartu, aby mali za čo cestovať a prenajať si bývanie na druhom konci krajiny, samozrejme, so zmenenou identitou. Demi dostala veľmi voľnú výchovu, nepoznala žiadne príkazy ani zákazy. Keď ju napríklad vyhodili zo školy kvôli fajčeniu, matka jej nič nevyčítala a ponúkla ju zo svojich cigariet. A keď chcela urobiť dojem na kamarátov, nemala problém vziať si auto a ako trinásťročná ho šoférovať. Musela však sľúbiť, že keď ju policajti zastavia, povie, že rodičia o tom nevedia. Popravde, Ginny a Danny mali čo robiť sami so sebou, na výchovu dospievajúceho dievčaťa im akoby už nezostávalo síl. Návštevy nočných barov sa často končili bitkami a výtržnosťou. Demi sa v tom čase dozvedela, že Danny nie je jej biologickým otcom a matka jej k tomu povedala len toľko, že jej skutočný otec o ňu nestál. „Moji rodičia boli takí zaneprázdnení svojím životom, že nikoho nezaujímalo, čo prežívam. Cítila som sa podvedená, zbytočná, pošpinená.“
Keď sa rodičia rozhodli svojim večným šarvátkam urobiť koniec, Demi zostala s mamou a Morgan s otcom. Obaja prežívali rozchod veľmi podobne – utápali žiaľ v alkohole a v drogách. Ginny, neschopná riešiť svoje existenčné i emočné problémy, hltala tabletky a čoraz častejšie sa snažila skántriť. Demi sa tomu iba nemo prizerala… „Bolo som dievča, ktorej matka sa neustále pokúšala o samovraždu. Nemala som nikoho, kto by o mňa stál, kto by sa o mňa staral. Moje blúdiace oko odzrkadľovalo môj duševný stav. V pätnástich rokoch mi ho stabilizovali, ale mojej duši to nepomohlo.“
Za päťsto dolárov
Skutočný horor však prišiel v podobe muža menom Val Dumas, ktorý si jeden večer prisadol v bare v L.A. ku stolu, pri ktorom sedela Ginny s Demi. Vyzerala staršia, ako bola a Ginny ju brávala so sebou na nočné záťahy, lebo jej robilo dobre, keď ich považovali za sestry. A Demi zasa mohla mamu aspoň trochu brzdiť v pití. Dumas bol elegantný muž v strednom veku a čo bolo pre Ginny najdôležitejšie, pracháč. Demi mu padla do oka a začal sa jej venovať. Pätnásťročnej slečne sa sprvoti páčilo, keď ju pred školou čakával chlapík s mercedesom a vodieval ju do drahých reštaurácií. Ale neskôr zistila, že niečo nebude v poriadku a začala sa mu vyhýbať. Jedného dňa si Val na ňu počkal priamo pred ich domom. Tvrdil, že Ginny mu dala kľúče. A tak Demi vošla za ním do bytu, kde ju Dumas znásilnil. Vo svojej naivnej hlavičke si myslela, že to tak má byť. Veď keď na ňu obetoval toľko času a peňazí, asi musí splniť to, čo od nej chce. Vôbec nechápala, čo sa s ňou stalo, ale hanbila sa o tom komukoľvek porozprávať. „Pokúšala som sa pochovať svoje tajomstvo čo najhlbšie, ale vždy si našlo cestu von. Cez závislosť. Cez úzkosť. Cez poruchu prijímania jedla. A tak to šlo celý život.“
Keď jej o týždeň Ginny oznámila, že sa budú opäť sťahovať, po prvýkrát ju táto informácia potešila. Na jej veľké prekvapenie však to bol práve Dumas, ktorý ich viezol na novú adresu. A keď boli sami, položil jej otázku: „Aké je to byť kurvou, ktorú matka predala za päťsto dolárov?“ Demi si nikdy nechcela pripustiť, že by toho Ginny bola schopná, ale niekde vo vnútri cítila, že to urobila. Nikdy sa o tom nerozprávali. Potom sa zoznámila s hudobníkom Tomom Dunstonom, atraktívnym mladým mužom. Rozumeli si a keď jej navrhol, aby šla k nemu bývať, neváhala. Deň po svojich šestnástich narodeninách sa zbalila a už sa k Ginny nikdy nevrátila. Bola o dvanásť rokov mladšia ako Tom, a ten sa o ňu staral ako o svoju sestru. S Tomom vymetala koncerty, ale ona sa vyhýbala alkoholu. Jednak ešte nebola dospelá a jednak vedela, že nepiť znamená vydať sa inou cestou ako Ginny. Raz sa na koncerte skupiny The Kats zoznámila s jej gitaristom Freddym Moorom a okamžite sa zaľúbila. A keď zistila, že má u dlhovlasého blondína šancu, neváhala a s ľahkým srdcom vymenila Toma za Freddyho. Dvadsaťdeväťročný ženáč sa do šestnásťročnej Demi tiež riadne buchol a veľmi rýchlo sa rozviedol. Demi sa páčilo žiť jeho životom. Koncerty, hotely, večierky. A keď potrebovala peniaze, zarobila si ich fotením aktov. O svojom veku, pochopiteľne, klamala. Sexi fotky odštartovali jej kariéru modelky. Na fotografiách vyzerala dobre, a to ju posmelilo, aby skúsila šťastie v modelingovej agentúre Elite Model. Uspela a otvoril sa jej nový svet. „Ocitla som sa v profesii, v ktorej bolo dôležité len to, ako vyzerám… aby som bola atraktívna. Uverila som tomu.“
Barličky na chvíle nepohody
O rodičoch nemala žiadne správy, až do dňa, keď sa dozvedela, že otec je v nemocnici. Jeho pečeň nevydržala masívne pitie, lekár mu zakázal dotknúť sa alkoholu, ale Danny robil pravý opak. Pil ešte viac, nechcel ďalej žiť a pracoval na tom, aby sa čím skôr pobral zo sveta. Nakoniec spáchal samovraždu. Mal tridsaťšesť rokov. Demi sa jeho smrť veľmi dotkla. Hoci Danny nebol jej biologickým otcom, patril do jej detstva a istá časť rodinného puta sa jeho odchodom pretrhla. Pocítila v srdci prázdne miesto, chýbala jej rodina. Potrebovala k niekomu patriť, a tak, len čo dovŕšila osemnásty rok, vydala sa za Freddyho. Stala sa nej vyhľadávaná modelka. Freddy nemohol byť stále s ňou, mal povinnosti s kapelou, no táto odluka ju príliš nemrzela. V New Yorku sa jej naskytla nejedna príležitosť, aby prišla na to, že je ešte veľmi mladá na manželstvo. Kariéru herečky odštartovala v známom dennom seriáli General Hospital, kde hrala mladú novinárku Jackie. Bola to ťažká práca byť každý deň na pľaci a učiť sa scenáre. Na druhej strane, finančne si prilepšila a mohla si dovoliť žiť na vysokej nohe. „Vnímala som tento seriál ako odrazový mostík a verila som, že môj život sa začne uberať lepším smerom. Ako herečka som si vtedy ešte neverila a dávala som pozor, aby nik neodhalil moju neistotu… Začala som piť…“ Problém však bol, že nikdy nevedela, kedy s pitím prestať. „Nikdy sa v mojej hlave neozval ten varovný hlas, ktorý by povedal: už stačilo, Demi.“ Keď si vypila, vyrábala škandály. Dokázala sa opiť tak, že si nepamätala, čo sa stalo v predchádzajúcu noc. Po vytriezvení si s hrôzou uvedomovala, že sa vydáva na cestu, po ktorej sa potácali jej rodičia. Pitie si zakázala, ale vzápätí objavila inú barličku na chvíle nepohody – drogy.
Som drogovo závislá
Stalo sa to v roku 1982, mala čerstvých dvadsať a nakrúcala svoj prvý film Za to môže Rio. Od samého šťastia lietala nad zemou. Jej snom bol vždy film, navyše jej hereckými partnermi boli také hviezdy Michael Caine či Valerie Harper. Nakrúcalo sa v Rio de Janeiro a Demi si veselo užívala aj nočný život. Vždy sa našiel niekto ochotný ponúknuť krásnej dáme dávku kokaínu. Odmietala drinky a zdalo sa jej, že koks jej robí dobre. Mala zrazu viac energie a bola kreatívna, tak prečo si občas nešnupnúť? Ešte nikdy sa necítila tak uvoľnene a slobodne. Celkom zabúdala, že je vydatá a nebrzdila sa v pôžitkoch a náhodných románikoch. Po návrate z Ria sa Freddymu priznala a dospela k záveru, že ich manželstvo nebude fungovať. Po rozvode si nechala ako spomienku priezvisko Moore. Zlou správou však bolo, že v General Hospital s jej postavou už ďalej nepočítali. Zrazu tu nebol nikto a nič, čo by ju zaväzovalo a ochránilo pred ňou samou. Opäť začala piť a vystrájala. Z jej chuti na kokaín sa vyvinula závislosť. Našťastie, prišlo vyslobodenie v podobe romantickej komédie Žiadna maličkosť, kde hrala mladú speváčku z nočného klubu. Postava, do ktorej sa ani veľmi nemusela vciťovať, veď aj v reálnom živote často končila po návšteve baru v posteli neznámeho muža… Jej pomocníkom, ako sa dostať ráno do formy a pokračovať v nakrúcaní, bola dávka koksu. Hollywood zaostril na jej fotogenickú tváričku, ponuky prichádzali a ona veľmi chcela dokázať, že v nej niečo je. Príležitosť prišla s filmom Eliášov oheň v réžii Joela Schumachera a v ňom stvárnila Jules, ktorá práve skončila štúdium a bola pravidelnou návštevníčkou baru St. Elmo´s. So svojím filmovým partnerom Emiliom Estevezom si hneď padli do oka. Na rozdiel od uletenej Demi, Emilio bol triezvy muž. S alkoholom to nepreháňal a ku drogám ani neprivoňal. Ona sa však života bez zábran nechcela vzdať, až jej režisér pohrozil, že keď sa dozvie, že si dala čo len jedno pivo, končí s filmom. Cítila, že to s ňou ide dolu kopcom. Raz sa vybrala s kamarátmi na záťah, vypila si a vyšla s pravdou von. „Som drogovo závislá.“ Na druhý deň ráno ju namiesto na nakrúcanie odviezli do protialkoholickej liečebne. Režisér Schumacher jej vyšiel v ústrety a presvedčil lekárov, aby urobili výnimku. Demi by predala dušu aj diablovi, len aby sa mohla vrátiť na nakrúcanie. Poslúchala, spolupracovala, robila, čo jej prikázali. Dňom i nocou stála pri nej opatrovateľka, ktorá dozerala na každý jej krok. A ona sa konečne cítila pod ochranou, to pomáhalo stlmiť jej večné úzkosti. Dala si záväzok, že natrvalo skoncuje s alkoholom aj drogami. Eliášov oheň mal u kritiky dobrý ohlas a jej zmenil jej život. „Keby som nebola šla na liečenie a nenakrútila ten film, neviem, či by som ešte bola nažive.“
Torpédo Bruce
S Emiliom začali spolu chodiť až vtedy, keď bola celkom čistá. Boli spolu šesť mesiacov a Demi si užívala láskavosť jeho hereckej rodiny. S úctou počúvala všetky dobré rady, ktoré dostávala ako začínajúca herečka hlavne od jeho otca Martina Sheena. Emilio mal na ňu tiež dobrý vplyv. Nefajčil, a tak aj Demi prestala s cigaretami. Avšak vzápätí začala priberať. Keď jej potom pred nakrúcaním komédie Ohľadom minulej noci režisér Ed Zwick povedal, že by mala zhodiť pár kíl, vydesila sa a nasadila radikálne cvičenie a diétu. Odvtedy mala dlhé roky nočné mory z toho, že nie je dosť štíhla. Kontrola nad vlastným výzorom a až chorobné stráženie si váhy sa stali jej novou závislosťou. „Bola som čistá, ale všetky moje obavy sa týkali jedla. Keď som pribrala hoci len pár deka, cítila som sa nanič. Doslova som svoje telo týrala hladom. Jedlo sa stalo mojím nepriateľom.“
S Emiliom už rozmýšľali, koho pozvú na svadbu, keď jej niekto oznámil, že ho videl s inou ženou. Áno, Emilio bol príťažlivý muž a sukničkár. Demi skúsila aj sedenie u terapeuta, no keď sa psychológ Emilia spýtal na jeho priority, Demi sa v nich ocitla skoro na poslednom mieste. Nebolo o čom, zo svadby zišlo. Nezostala však dlho sama. Na scéne sa objavil príťažlivý herec, ktorý práve žal úspechy v seriáli Mesačný svit. Bruce Willis. Svoju kariéru začínal v nočných baroch ako barman, ktorý dokázal šikovne žonglovať so šejkrami. Medzitým, ako miešal koktaily, sledoval filmy a herectvu sa učil pozorovaním hercov. Demi poznal z filmov a ako žena sa mu páčila ešte predtým, ako sa s ňou zoznámil. A urobil všetko pre to, aby si získal jej sympatie. „Nikdy som sa nestretla s takou pozornosťou u muža. Bruce bol galantný a svojským spôsobom aj gentleman. Suverénneho machra len hral, v podstate bol veľmi citlivý. Spomínam si, že keď si písal moje číslo telefónu na ruku, triasla sa mu…“ Bol samé prekvapenie a ich vzťah organizoval s rýchlosťou tornáda. Romantické výlety, záplava kvetov, darčekov. Demi sa cítila ako princezná. Boli si blízki a veľa sa rozprávali o svojich životoch. Aj on prežil ťažké detstvo a spoločné rozhovory im pomáhali zbavovať sa tráum. Chodili spolu len štyri mesiace, keď jej navrhol, aby sa vzali. A počas svadobnej noci Demi otehotnela. Tehotenstvo si užívala a na úlohu matky sa pripravovala so všetkou zodpovednosťou. Chcela byť tou najlepšou mamou, úplne inou ako Ginny. Rumer Glenn sa narodila 16. augusta 1988 a meno dostala po spisovateľke Rumer Godden. „Byť matkou bolo pre mňa celkom prirodzené. Myslím si, že mi to šlo dobre. Starať sa o Rumer, mať niekoho, koho ľúbim a kto ma ľúbi a potrebuje, bol úžasný pocit. Dva roky som ani na jednu noc nenechala Rumer samú a celý čas som ju dojčila.“
Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Zoznámila sa s Bruceom, vydala sa, stala sa matkou. Krátko po svadbe Bruce našiel ideálne miesto pre život v mestečku Hailey v štáte Idaho. Zaľúbil sa do tohto tichého miesta s vysokým nebom, ďaleko od rušného Hollywoodu. Demi mala konečne svoj domov, oázu obklopenú horami a riekou Big Wood River, ktoré jej dodávali pocit pokoja. Idylický rodinný život narúšali len občasné telefonáty o výčinoch matky. Raz sa predávkovala tabletkami, inokedy ju polícia zatkla za jazdu v opitosti. Demi ju odviezla na liečenie. A keď Ginny opustila brány liečebne, oznámila jej, že predá svoj strastiplný príbeh života bulvárnym novinám. Demi neverila vlastným ušiam. Nenávidela bulvár a zaprisahala ju, nech nič podobné nerobí. Ona však neposlúchla. Najala si agenta a posielala Demine fotky do časopisov. Jeden z titulkov znel: „Matka Demi Moore konečne otvorila rodinný album a odhalila tajné fotky svojej slávnej dcéry.“ A zarábala tisícky dolárov za ich uverejnenie. „Jediná vec, čo ma na tomto matkinom podraze prekvapovala, bola, že som bola vôbec prekvapená. Deti by mali dôverovať svojim rodičom. Mne trvalo dlho, kým som pochopila, že to v mojom prípade neplatí.“
Andrea Miková
foto Sita
Celý článok si prečítate v májovo-júnovom dvojčísle MIAU (2020)