Gabina Weissová
foto Matt Georges / Roxy
Prvý snowboard dostala od mamy v trinástich, o dva roky neskôr začala s freestylom. Spočiatku trénovala bez inštruktora, iba s priateľmi, no takmer okamžite si ju na prvých súťažiach všimol celý snowboardový svet. Za najväčšie úspechy považuje ocenenie Best Rail Rocker Award 2006 z najväčších ženských pretekov (skončila na 10. mieste) i fakt, že sa dostala do európskeho Roxy tímu. Fotí, filmuje, svoje videá si sama edituje a ako dablérka (jediná z Čiech a Slovenska) si zahrala v britskej romantickej komédii Popoluška na snowboarde (Chalet Girl), kde v snowboardových scénach zaskakovala za hlavnú hrdinku (Felicity Jones). Naša najlepšia snowboardistka je preč z domu od pätnástich, vďaka tomu precestovala celý svet. Veľa času trávi na horách a hoci „dosku“ občas musí vymeniť za vysokoškolské skriptá, svoj freestylový život by nevymenila za nič.
Ostal vám z novoročných záväzkov nejaký, ktorý ste ešte neporušili a poctivo ho dodržiavate?
Záväzky sú niečo, čo absolútne neriešim. Ak si chcem náhodou nejaký dať, môže to byť kedykoľvek v roku a nie práve po Silvestri. Ani vlastne neviem, kedy naposledy som si nejaký záväzok dala.
Pamätáte si na svoj prvý kontakt so snehom?
Jasné, mala som „papučkové“ lyže a mamina ma učila lyžovať. Viem, že niektorí rodičia by chceli svoje deti postaviť hneď na snowboard, no podľa mňa je to hlúposť. Radšej nech sa najprv učia lyžovať na klasických lyžiach, neskôr budú vedieť aj lyžovať aj snowboardovať. Myslím, že pre malé deti sú lyže aj prirodzenejšie.
Ste aj v súkromí schopná zdolávať prekážky s rovnakou ľahkosťou ako na snehu?
Myslím, že áno. Snažím sa dávať taký ten „freestyle” aj v bežnom živote, hlavne čo sa plánovania týka, pretože to nenávidím. A prekážky? Hmm… Naposledy som robila strašné scény kvôli škole a vlastne úplne zbytočne, pretože som zimný semester nakoniec skončila úplne bez problémov. Ale nejako extra si starosti nerobím z ničoho a keď sa nejaké prekážky alebo problémy objavia, tak sa ich snažím riešiť čo najjednoduchšie a s úsmevom.
Žena za volantom – pre vás nutné zlo, alebo potešenie a relax?
Ja šoférovanie milujem! Jedno leto som sa sama vybrala na môj súkromný európsky roadtrip. Z Banskej Bystrice som šla autom do francúzskeho Hossegoru surfovať, bolo to približne 2.400 km. Po mesiaci pri oceáne som sa presunula do Les 2 Alpes na mesiac snowboardovať, ďalšia zastávka trvala týždeň v Miláne a pri Komskom jazere (Lago di Como) a pred odchodom domov som si ešte odskočila do Innsbrucku. Aj keď sa mnohým známym zdalo, že som šibnutá, všetko, vrátane šoférovania, som zvládla.
Viete si predstaviť osemhodinový pracovný čas so šéfom nad sebou?
Nie, nikdy! To je možno taký záväzok, ktorý som si dala kedysi dávno a stále funguje. Budem asi vymýšľať všetko možné, len aby som nemusela byť od rána do večera zatvorená v kancli. Mám zatiaľ veľmi veľa aktivít a pravdupovediac, ani sa nebojím, čo bude ďalej. Myslím si, že sa v živote nestratím.
V akom zamestnaní alebo na akej pozícii by ste vyslovene trpeli?
Keby som mala robiť nejakú audítorku, alebo pracovať s excelom a sedieť za počítačom… brrr, to nie je nič pre mňa! Trpela by som na takej pozícii z viacerých dôvodov: hlavne preto, že väčšinu života trávim vonku v prírode a napokon aj preto, že ak mám mať nejakú skutočnú prácu, potrebujem mať pred sebou vždy nejakú výzvu.
Protiklady sa vraj priťahujú… Hovorí to isté aj vaša životná skúsenosť?
Neviem, či toto platí. My s priateľom sme podľa mňa úplne rovnakí a je to najlepší „match“, aký som kedy videla. Okrem toho, že sa spolu dosť zabávame, vieme vyriešiť aj množstvo dôležitých pracovných otázok. Keď si predstavím svoj protiklad, vôbec si nemyslím, že by to v rámci partnerského vzťahu mohlo fungovať (smiech).
Ako by sa mal správať muž, aby ste ho označili za gentlemana?
Takých je v dnešnej dobe veľmi málo. Muži veľakrát zabúdajú, čo je pokora a rešpekt, nevážia si ženy a jediné, čo vidia, je odraz ich samých v zrkadle. Nepotrebujem, aby mi muž otváral dvere, odsúval stoličku alebo obliekal bundu (aj keď to, samozrejme, poteší). Mne stačí, keď vidím, že si muži ženy vedia vážiť.
Čo je podľa vás vzácnejšie: priateľstvo, alebo láska?
Tak toto je pasca! (smiech) Obe veci sú extrémne dôležité. Tak ako si neviem predstaviť život bez lásky, neviem si predstaviť ani život bez kamarátov.
Považujete úprimnosť za dobrú vlastnosť?
Úprimnosť je predsa najlepšia vlastnosť! Veď niet nič horšie, ako keď máte vedľa seba niekoho, kto je k vám neúprimný. Aj keď musím priznať, že mám kamošku, ktorá je až príliš úprimná a servítku si pred ústa nikdy nedáva, ale, samozrejme, my ostatní to berieme s rezervou.
Existuje dátum, ktorý sa vám najviac vryl do pamäti?
Môj dátum narodenia a dátumy zo skúšky na dejiny žurnalistiky (smiech). Skôr si pamätám samotné dni a čo sa počas nich stalo, ako konkrétne dátumy.
Vraj najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Zmenili by ste toto tvrdenie v zmysle, že najkrajší pohľad je z dosky snowboardu?
Nech je človek kdekoľvek v prírode, pohľad, ktorý sa mu naskytne, je vždy vymakaný a je jedno, či sme na koni, alebo na snowboarde. Pre mňa sú ale zima a hory úplne čarovné. Mnohokrát, keď sme niekde dlho šliapali do kopca, len tak som si ľahla do snehu, pozerala okolo seba a v duchu si vravela, aké je to úžasné byť v prírode.
Kto a ako si z vás naposledy vystrelil?
Určite Tomáš, môj priateľ. On miluje „vtípky“ a hlavne má rád, keď ich môže aplikovať na mne (smiech). Rozmýšľam, čo mi vyviedol naposledy, ale bolo toho toľko, že si na jedinú konkrétnu vec ani neviem spomenúť.
Ste v nejakej oblasti absolútny antitalent?
Áno, spievam ako úplný truľo a ani hranie na hudobné nástroje mi veľmi nejde.
Deň oddychu – ako by ste ho prežili?
Určite by som šla k moru a surfovala. To je pre mňa najväčší oddych. Vo vode dokážem stráviť hodiny. Keď som surfovala v Kostarike, von z vody som chodila iba kvôli pitiu, jedlu a čítaniu Harryho Pottera.
Trpíte nejakou „mániou“?
Myslím, že netrpím. Nakupovanie oblečenia nemám rada a jediné, čo dokážem kupovať vo veľkom, je kozmetika od výmyslu sveta. Hlavne krémy na tvár. Ale mániou by som to nenazvala, len asi takým obyčajným ženským výstrelkom.
Ak by ste už na Slovensku stratili všetky ilúzie, do ktorej krajiny by ste sa vybrali okúsiť šťastie?
Muselo by to byť nejaké pekné miesto v Európe, aby som odtiaľ mohla chodiť za maminou. Ďalšia podmienka je surfovanie, ale Francúzsko vypadáva, pretože to tam nemám rada, čiže v hre by bolo určite Portugalsko alebo Španielsko. Navyše, španielčinu sa aj učím.
Ktorému slovenskému porekadlu alebo prísloviu najviac veríte?
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. To je prvé, čo mi napadlo. Asi preto, že si ľudia navzájom v dnešnej dobe robia dosť zle.
Chodievate s hlavou v oblakoch?
Samozrejme. Mojím šťastím však je, že môžem a dokážem svoje denné snívanie väčšinou aj premeniť na realitu. Najlepším príkladom tohto je moja snowboardová kariéra. Alebo aj to, že som kedysi doma v detskej izbe mala na stene plagát jednej z najlepších snowboardistiek sveta, Torah Bright, a tri roky som už s ňou a celým tímom bola na fotení v Maroku.
Dokázali by ste urobiť hrubú čiaru za doterajším životom a začať úplne odznova (alebo inak?)
Nie. A na svojom živote by som nič nezmenila. Mala som perfektné detstvo a vlastne aj stále mám, aj keď mám 27 rokov (smiech).