Kráľovná môže byť iba jedna. V monarchii, vo včeľom úle aj v hudbe. Zato princezien… ojojój! Pokojne aj celý roj. Kráľovná hudby Madonna o tom vie svoje: spievajúcich princezien, ktorým udelila svoje požehnanie a pustila sa s nimi do spolupráce, je vo svete viac. Ale iba jedna bola prvá. Britney Spears.
„Rozčuľuje ma, že každý sa naváža do Britney. Nechcem robiť nič iné, iba ju podporovať, chváliť a zaželať jej len to najlepšie.“ Písal sa rok 2001 a Madonna, táto megaúpešná umelkyňa na vrchole, bola paf z devätnásťročnej žaby. „Milujem Britney. Priala by som si, aby bola pri mne, keď som mala devätnásť. Tak nosím tričká s jej fotografiou. Všade. Aj v nich spím. Je to môj talizman.“ To bolo pred dvadsiatimi rokmi. Dnes je jasné, že poriadne výkonný talizman pre šťastie by potrebovala aj samotná Britney. Jej život je horská dráha. V štyridsiatke má za sebou výšiny, kotrmelce aj pády. Ťažko povedať, čoho je viac.
Skromné detstvo
Povedzme to takto: nebude asi veľa ľudí, ktorí by s bohorovným pokojom mohli povedať – mňa by sláva nezmenila, vždy by som ostal(a) nohami na zemi… Pre drvivú väčšinu obyvateľov planéty je to čisto hypotetická predstava. Koľkí z nás majú to „šťastie“, že sa na hviezdnom nebi ocitnú v sedemnástich? Dať slovko šťastie do úvodzoviek je úplne na mieste: v sedemnástich, nech sa to mladým v tomto veku akokoľvek nezdá, máte do dospelosti ďaleko. Hormóny sa ešte stále plašia, ešte stále neviete, kto presne ste a stačí málo, aby ste plávali v hlbočinách „depky“ či poletovali na obláčikoch nadšenia. Takýto koktail emócií sa ťažko zvláda na pevnej pôde, nie to na úplnom vrchole. Britney sa tam ocitla. Oslavovaná, obdivovaná, krásna a nevinná – aspoň taký imidž jej na úplnom začiatku budovali ľudia z hudobnej branže. Nik jej však zjavne nepovedal, že ostať hore a nepadnúť na ústa chce sakra dobrú vnútornú rovnováhu. Britney vyletela priskoro. A popravde, duševnú vyrovnanosť storočnej korytnačky nemala veľmi po kom zdediť. Mama bolo vždy tá, ktorá v rodine, presnejšie v manželstve, hrala druhé husle. Opraty držal v ruke otec. James Spears strávil veľkú časť života v Kentwoode, malom mestečku v Louisiane. Mal prísneho otca, ktorý chcel mať zo syna hviezdneho futbalového útočníka, ale James inklinoval k obrane. To bolo ustavičné jablko sváru. James otca napriek tomu miloval. Mamu tiež – tá však spáchala samovraždu pri hrobe svojho druhého malého syna, keď mal James trinásť rokov. O štyri roky neskôr bol účastníkom autonehody – on prežil, kamarát z futbalového tímu nie. Jamesova už i tak labilná psychika bola v háji. V dvadsiatich dvoch rokoch ho zatkli pre drogy a šoférovanie pod vplyvom alkoholu. To už bol dva roky ženatý, vzápätí po zatknutí, zasa rozvedený. Čo k nemu pritiahlo jeho druhú ženu Lynne, to vie iba ona sama, faktom však je, že s manželom splodila tri deti, ktoré nečakalo štandardné bezproblémové detstvo. Na začiatku manželstva nebolo doma peňazí ako pliev. Kentwood nikdy neprekvital ekonomickou prosperitou a priemerný príjem pre štvorčlennú rodinu v čase, keď deti Spearsovcov prichádzali na svet, sa nebezpečne blížil k hranici chudoby. Otec živil rodinu ako zvárač, vždy na dva-tri mesiace dostal prácu na ropných plošinách. A potom pár mesiacov nič. Večne napätý rozpočet sa napínal ešte viac vďaka jeho záľube v pití, čo viedlo až k tomu, že Lynne sa už v roku 1980, keď bol na svete iba syn Bryan, chcela rozviesť – požiadala dokonca o súdny zákaz približovania sa, pretože vzhľadom k manželovmu pitiu existoval predpoklad „agresie po doručení rozvodových papierov“. James a Lynne nakoniec svoje problémy nejako utriasli, manželstvo pokračovalo a privítalo ďalšie dve deti: v decembri 1981 dcéru Britney a o desať rokov dievčatko Jamie Lynn.
Stávka na talentovanú dcéru
Osemdesiate roky priniesli rodine dôvod na vydýchnutie: manželia sa pustili do biznisu v kúpeľníctve. Patrili k prvým, ktorí si otvorili wellnes a pre Lynne to boli najkrajšie roky života – James nemal čas na pitie, pretože ho plne zamestnával rodinný podnik a rodina si svoje spa aj celkom rada užívala pre vlastné potešenie. Prostredná dcérka mala potešenie aj pri iných činnostiach. „Spievala som ostošesť do kefy na vlasy, keď som mala tuším iba dva roky. Ale môj debut sa odohral na promócii v materskej škole, tam som prvýkrát spievala pred publikom,“ zaspomínala si Britney pre Hollywood Reporter na svoje spevácke prapočiatky. V šiestich vyhrala prvú talentovú show. V siedmich a ôsmich pravidelne zabávala spevom mamine kamarátky. Vtedy ešte nik nevedel, aká hviezda v Kentwoode vyrastá, hoci dievčinka mala záľuby, ktoré to dávali tušiť: nielenže pekne spievala, ale veľa času venovala aj tancu a gymnastike. A naďalej vymetala talentové súťaže. Rodičia to veľmi podporovali. Nebola v tom však iba nezištná viera v jej talent. Koncom 80. rokov sa rodinné wellness nadšenie začalo vytrácať, lebo otec sa znovu trochu viac kamarátil s alkoholom, vracal sa do kolotoča agresívneho správania a peniaze sa kotúľali preč. V tých časoch vraj chodieval poľovať na veveričky a zajace, aby rodine vylepšil jedálny lístok. Mama Lynne, pozorujúc nadšenie dcéry pre hudobné a pohybové múzy, pomaly, ale isto prichádzala na riešenie ich problémov: „Pamätám si, že sme mali rodinné stretnutie a rozhodli sme sa, že bez ohľadu na to, čo to bude stáť, dostane Britney všetky umelecké lekcie, o ktoré bude mať záujem. Všetci sme jej verili,“ napísala Lynne v knihe Heart to Heart. Po lopate povedané, všetci dúfali, že talentovaná dcéra im raz vytrhne tŕň z päty a stavili všetky karty na Britney, na jej budúcu kariéru. V zásade veľmi odvážna vízia, keďže šikovných speváčok / tanečníčok / gymnastiek chodia po svete celé zástupy a len niekoľkým z nich sa podarí zažiariť na hviezdnom nebi. Dcérka sa do speváckych a tanečných lekcií pustila ako o dušu. „Často musia rodičia svoje deti do nejakej aktivity tlačiť. U nás to bolo presne naopak – ja som tlačila ich, aby ma prihlásili, kde sa len dalo.“ Istým spôsobom to pre ňu znamenalo únik z domu, kde neraz vládla všelijaká atmosféra. Jamesov Brat Willie, strýko Britney, po rokoch pre The Mirror povedal, ako sa James a Lynne hádali pre Jamesovo pitie a keď sa situácia vymykala spod kontroly, prichádzalo aj k úderom a Britney utekala k tete. „Kým bola menšia, plakala. Neskôr na rodičov kričala, aby prestali spolu bojovať. A nakoniec sa vždy iba zdvihla a odišla. Ako keď odídete odniekiaľ, kde vás to nebaví, lebo ste to videli už stokrát.“
„Myšacie“ začiatky
Hoci rodina videla v Britney riešenie svojich finančných problémov, samotné dievča tento aspekt vonkoncom neriešilo a z prípravy na vlastnú kariéru sa ohromne tešilo. Až tak, že už ako osemročná sa chcela dostať do populárnej show televízie Disney Channel The All New Mickey Mouse Club. Odmietli ju. Vedela spievať, vedela tancovať… len bola ešte príliš detská. Odporučili jej pokračovať v hodinách spevu, tanca a prísť o nejaké dva, tri roky. Naďalej teda spievala a tancovala, mihla sa v reklamách, v rozkošných šatách sa ako desaťročná predviedla v speváckej súťaži Star search, spievala ako bohyňa. To bolo jasné aj tvorcom off-broadwayského muzikálu Ruthless! The Musical, ktorí hľadali náhradníčku k hlavnej dievčenskej predstaviteľke Laure Bell Bundy. „Mysleli sme si – nikdy nenájdeme ďalšie dievča ako Laura, sme v háji. A vtedy prišla Britney,“ povedal po rokoch o desaťročnej adeptke na alternovanie scenárista Joel Paley. Mama sa kvôli tejto úlohe načas s Britney presťahovala do malého apartmánu v New Yorku, aby to dcéra na skúšky a prípadné vystúpenia nemala stovky kilometrov. Britney to bavilo osem mesiacov, no potom pochopila, že nemá význam iba ustavične čakať, či Lauru neskolí napríklad chrípkový vírus a až vtedy sa ako záskok dostať na pódium. Akonáhle dovŕšila jedenásť rokov, fujazdila na konkurz do Mickey Mouse Club. To už nebol dôvod nevziať ju. Už to bolo dievča, nie úplné dieťa, spievala, tancovala, dobre vyzerala. Boli super partia a netušili, že raz väčšina z nich vystrelí na hviezdnu dráhu: Christina Aguilera, Justin Timberlake, Ryan Gosling. Britney to tam milovala a vydržala v show dva roky, až do jej skončenia v roku 1994. Vtedy sa trinásťročná vrátila k full-time jobu väčšiny tínedžerov – opäť začala dennodenne sedieť v školskej lavici. Po dvoch rokoch čerenia vôd vo vzrušujúcom televíznom prostredí prišiel tvrdý pád do všednosti: „Mala som kamarátky, chodili sme spolu na zmrzlinu… Bola som rozohrávačkou v basketbalovom tíme. Mala som prvú lásku, chodievala som pravidelne za rodičmi… Bola to taká nuda!“ povzdychla si neskôr o tomto období. Vytrhnutie zo školskej jednotvárnosti prišlo v roku 1997. Producent Lou Pearlman, omráčený úspechom svojich chlapčenských kapiel Backstreet Boys a NSync, sa rozhodol kuť železo, kým je horúce a „ukuť“ dievčenskú skupinu, niečo ako americkú odpoveď na britské Spice Girls. Ako frontmanku si vyhliadol Britney, ktorá sa mu páčila ešte v Mickey Mouse Clube. Skupina Innosense skutočne aj vznikla, až na to, že Britney tu „šéfovala“ asi tak dva dni aj s cestou. Presne v tom čase poslal Larry Rudolph, rodinný priateľ a právnik v oblasti zábavy, jej mame nepoužitú skladbu od Toni Braxton s návrhom, nech si Britney spraví profesionálne demo a on ju predstaví vydavateľstvám v New Yorku. Britney týždeň skúšala, skladbu nahrala a šla do štyroch vydavateľstiev. Tri ju odmietli a štvrté, Jive Records, jej sľúbilo, že „sa ozvú“. A ozvali sa. Viceprezident Jeff Fenster sa vyjadril, že „je veľmi zriedkavé počuť niekoho v tomto veku, ako dokáže skĺbiť emocionálny obsah a komerčnú príťažlivosť“. Pridelil jej producenta Erica Fostera a nechal jej mesiac na cibrenie hlasu. Eric z jej nižšie položeného hlasu urobil „výrazný, nezameniteľný pre Britney“ a dohodol stretnutie s najvyššími šéfmi. „Triasla som sa od nervozity. Je iné spievať pred publikom tisíc mladých, ktorým z pódia nevidíte do tváre. A je iné spievať pred desiatimi chlapmi v oblekoch, ktorí na vás nemo civejú a robia si poznámky.“ Britney na konkurze zarúbala celkom vysoko – predviedla skladbu I Have Nothing od Whitney Houston. Keď to počul štúdiový šéf Clive Calder, rovno si objednal celý album. A kocúr bol v trúbe. Britney si pôvodne chcela presadiť svoju hudobnú predstavu, niečo na spôsob Sheryl Crowe, ale dala si rýchlo povedať, že v jej prípade je čistý pop to pravé orechové. „Dávalo to zmysel, pretože na pop môžem tancovať. Som to viac ja.“
A zrodila sa hviezda
Jar 1998: mašinéria okolo Britney Spears sa rozbieha. Britney sa zatvára v nahrávacom štúdiu v Štokholme, kde má k dispozícii niekoľko skladieb od švédskeho producenta Maxa Martina. Nahráva, skúša… Nie je to zlé, ale stále nemá pocit, že toto alebo tamto je budúci megahit, ktorým to všetko chcela odpáliť. Max jej jedného dňa prináša skladbu Hit Me Baby One More Time. Pôvodne ju napísal pre Backstreet Boys alebo TLC. Obe ju odmietli. Rovnako britský boy-band Five. Tak teda skúsme šťastie u Britney, povedal si Max a nemohol urobiť lepšie. „Keď som to počula, vyrazilo mi to dych. Presne som vedela, že toto chcem,“ povedala o svojej prelomovej pesničke. V máji bol nahratý celý album. A nastalo čakanie, vyplnené húževnatou prácou. Hodiť skladbu, ktorá má zvalcovať svet, len tak mirnix-dirnix do éteru, to nejde. Treba jej najskôr pripraviť zázemie. Britney dostala web stránku, mailovú adresu. Dostala dvoch tanečníkov, niekoľko kostýmov a itinerár, kde všade bude cez leto vystupovať. Svoje nové pesničky prevetrala v dvadsiatich šiestich obchodných centrách po celej krajine. Spevácku okružnú jazdu podporovali tínedžerské časopisy, ktoré pozývali na autogramiády po každom vystúpení. Na dievča, akých chodia po Amerike zástupy, sa chodili pozerať mladí aj dospelí. A to v rádiách nezaznel od Britney ešte ani jeden tón! Šestnásťročná tínedžerka videla, ako jej hudba funguje na ľudí a so vzrastajúcim vzrušením čakala na 30. september. V ten deň vypustilo vydavateľstvo prvý singel nového popového objavu: Baby One More Time – bez úvodného „Hit Me“, to totiž evokovalo domáce násilie. Vraj. Britney sa tomu iba smiala a aj neskôr vysvetľovala, že „Hit Me“ neznamenalo žiadne násilie, ale niečo v duchu „daj mi znamenie“. Písal to Švéd, ktorému to pripadalo v pohode, na rozdiel od puritánskych Američanov. Inak však bola táto skladba úplne zrozumiteľná: roztúžené dievča, ktoré chce naspäť svojho chlapca… Tínedžerkám krížom krážom po planéte hovorila americká šestnástka z duše a pesnička vystrelila raketovou rýchlosťou. Napríklad americký hudobný novinár Rob Sheffield videl skladbu priam prelomovo: „Vo veľkej tradícii debutových singlov je to rozdeľujúca výpoveď, ktorá nakreslila hranicu medzi minulosťou a budúcnosťou. Jeden z tých popových manifestov, ktoré ohlasujú nový zvuk, novú éru, nové storočie. Ale predovšetkým novú hviezdu.“ To platilo do bodky. Britney sa stala senzáciou. Pesnička obsadila prvé miesta hitparád po celom svete. Singel trhal rekordy predajnosti, stal sa najpredávanejším za rok 1998 a ôsmym najpredávanejším za celú deviatu dekádu.
A potom január 1999: prvý album mladučkej, iba sedemnásťročnej sladkej južanskej dievčiny je na svete. Nič prekvapujúce, že album s rovnakým názvom ako prvý singel bol masívny globálny úspech – stal sa dovtedy najlepšie predávaným debutovým albumom ženskej interpretky v histórii. Britney bola všade. V rádiách, v MTV, v časopisoch, v talkshows, na obrovskom turné… Investovať do dcérinho umeleckého vzdelania sa vyplatilo: samozrejme, že Britney „zatiahla“ rodičovskú sekeru (40-tisícový daňový dlh) a, samozrejme, že jej fantastické zárobky boli vítaným prilepšením do rodinného rozpočtu. Ona to však vtedy vnímala ako radosť: „Na sláve je najlepšie to, že finančne dokážem podporiť svoju rodinu, nech sa deje čokoľvek.“
Najslávnejšia tínedžerka planéty
Osemnásťročnú ju poznal celý svet. Pre niekoho mohla byť zjavením, ale kto trošku sledoval jej život, vedel, že dievčina – či presnejšie povedané „not a girl and not yet a woman“ – k sláve smerovala odmalička. Nebola žiadna rýchlokvaska, čo nezabudla vyzdvihnúť Barbara Ellen z The Observer: „Mnoho jej rovesníkov ešte ani nezačalo pracovať a ona je už roky dieťaťom s kariérou na plný úväzok. Kým iné dievčatá si dávali plagáty na steny, Britney chcela byť na tom plagáte. Vyrastala tempom, ktoré udával prudko konkurenčný americký zábavný priemysel.“ A tempo s jej vystrelením medzi spevácke superhviezdy iba naberalo na obrátkach. Ďalších osem rokov žila v ustavičnom pokluse, od singla k singlu, od albumu k albumu, od turné k turné. Rýchlo po sebe vydala štyri albumy a stala sa najlepšie predávaným tínedžerským umelcom všetkých čias. V devätnástich mala svoju bábiku Britney Spears Doll, spolu s mamou vydala knihu Heart To Heart, vystúpila ako špeciálny hosť na Superbowl, podpísala reklamnú mega zmluvu s Pepsi, vydala ďalšiu knihu… Pre niekoho čisté šialenstvo, ona však bola vo svojom živle. A začala vystrkovať rožky. Imidž takmer panenskej, iba nevinne sexi južanskej krásky, ju už trochu nudil. Odevné kúsky, v ktorých vybiehala na pódium, neboli pre slušné dievčatá, ani pohyby, ktoré počas náročných choreografií predvádzala. Počas vystúpenia na odovzdávaní cien MTV sa predviedla bok po boku s tigrom a telo na telo s albínskym pytónom. Organizácia na ochranu práv zvierat PETA to tvrdo odsúdila a okamžite zrušila plánované billboardy, na ktorých mala za ochranu zvierat pózovať práve Britney. V roku 2002 označil magazín Forbes speváčku za najmocnejšiu celebritu sveta. Tá preukázala aj herecké schopnosti, zahrala si vo filme Crossroads, ktorý dokázal vyprodukovať slušný zisk: náklady 12 miliónov, tržby 61. A v roku 2003 sa opäť blysla počas udeľovania cien MTV Video Music Awards. Teda nie iba ona. Spolu s Christinou Aguilerou na pódiu predvádzali svoju verziu skladby Like A Virgin, keď k nim prišla Madonna, čo-to zaspievala, kadejako sa s dievčatami pošmajchlila a aby bolo dielo dokonané, s každou sa pekne po francúzsky pobozkala. Tento moment sa zaradil medzi ikonické momenty celej histórie MTV a médiá si ho ešte dlho vychutnávali. Britney sa naďalej darilo. Prišiel výborný album In The Zone, na ktorý si napísala aj vlastné skladby, so značkou Elisabeth Arden sa pustila do uvedenia vlastného parfumu… Práce nad hlavu.
A čo láska?
Ach, áno, láska… Motala sa okolo nej v podobe rôznych švárnych junákov a ona sa nebránila. No, junákov… Ten prvý bol ešte len také chlapča, hoci po ňom šaleli tínedžerky po celom svete. Justin Timberlake, kučeravý blondiačik z chlapčenskej kapely NSync mal osemnásť a princeznička Britney o rok menej, keď sa dali dokopy. Poznali sa však už roky predtým, keďže obaja v rovnakom čase účinkovali v detskej show Mickey Mouse Club. Justin po rokoch pre magazín GQ prezradil, že preň to už vtedy bola láska od prvého momentu. Láska naplno prepukla, keď sa z detí stali tínedžeri, kvitla tri roky, koniec prišiel v roku 2002 a Britney to zlomilo. Napriek tomu, že za rozchodom mala byť jej nevera. Justin to celé komentoval ako „mladú lásku, veľmi intenzívnu“ a nikoho nechcel súdiť, Britney sa vyznala, že ho bude „vždy milovať, pretože je to taký úžasný človek“. Potom si ešte povymieňali odkazy v pesničkách Cry Me A River a Everytime – aspoň fanúšikovia by dali krk na to, že sú to zhudobnené posolstvá jeden druhému – a išli každý svojou cestou. Tú Britneyinu po dvoch rokoch skrížil ďalší prišelec z detstva: Jason Alexander, kamarát z dávnych čias. 22-ročná speváčka usúdila, že je čas vliezť do chomúta a kamoša pasovala na manžela vo svadobnej kaplnke v Las Vegas. Jason si status zákonitého druha svetovej megastar užíval závratných 55 hodín, než sa Britney spamätala, uvedomila si, že „neporozumela svojmu činu“ – takto formulovala svoju žiadosť o zrušenie zväzku – a požiadala o jeho anulovanie. Rok 2004 bol však zjavne pre jej sobáše ako stvorený. O pár mesiacov sa zahľadela do tanečníka Kevina Federlina, ktorého spoznala v klube. Počas transatlantického letu sa ho z mosta doprosta spýtala, či si ju vezme a on – odmietol! „ Nepripadalo mi to takto správne,“ objasnil svoje „nie“ Kevin, ktorý hneď potom zbehol do klenotníctva, nastokol Britney na prst päťkarátový diamantový prsteň a ako správny chlap požiadal o ruku on ju. Svoje „áno“ si pôvodne chceli povedať pred stovkou hostí, ale cirkus, ktorý sa okolo pripravovanej svadbu spustil, vnukol Britney myšlienku o super-tajnom sobáši. Zavolali si domov 30 najbližších ľudí na „zásnubnú“ párty a až keď pred nich prišli vo svadobnom, hostia pochopili, koľká bije. Manželia priviedli na svet dvoch synov (v septembri 2005 Seana Prestona a po roku Jaydena Jamesa), jednu strelenú reality show „Britney and Kevin: Chaotic“, ktorú Britney po rokoch označila za „najhoršiu vec, akú som vo svojej kariére urobila“ a tiež problémy. Veľa problémov.
Je niečo zhnité v štáte dánskom…
… a v speváčkinom stave manželskom. Ako inak si vysvetliť fakt, že dva mesiace po narodení druhého dieťaťa sa jeho matka rozhodne vypudiť zo svojho života jeho otca?! Celebritami obľúbené „neprekonateľné rozdiely“ sa stali mantrou aj pre toto rozvodové konanie, o ktorom Britney ani v najhoršom sne nemohla tušiť, aké peklo to v jej život odštartuje. Rozvod sa ťahal mesiace. Kevin požadoval, aby boli deti zverené do jeho starostlivosti, pretože ich chcel ochrániť pred rizikami, ktoré ich podľa neho s matkou čakali. Britney v tom čase začínala pôsobiť nevyrovnane, miestami agresívne, na čo fotografi a novinári u večne milého a usmiateho dievčaťa neboli zvyknutí. Buďte však milí a usmiati, keď sa ponáhľate na súdne pojednávanie o starostlivosť detí, musíte ísť na pumpu a tam, pri tankovaní, vás obkolesí húf paparazzov! Počas tohto obdobia médiá akoby zabudli, že Britney robí aj hudbu – dokola sa pretriasali iba jej rodinný život, jej jazdy na červenú, jej oholenú hlavu, jej predpokladané užívanie drog, jej „kolapsy“ a striedanie právnických tímov. Britney mala z rozvodu nervy na dranc, pritom aj v tomto zlom čase zvládla nahrať ďalší album. Blackout je paradoxne považovaný za jej najlepšie hudobné dielo a ako pri ostatných, aj z tohto sa predali milióny. V tom čase sa do jej života priplietol Sam Lutfi, jej neskorší manažér. Spoznali sa v bare a rýchlo sa stal jej „občasným“ priateľom a pomocníkom. Práve jemu vraj ako jedinému vtedy povedala o odcudzení s vlastnou rodinou, ktorá pre ňu údajne nemala pochopenie. V januári 2008 prišiel skrat. Britney sa zabarikádovala v dome a Kevinovmu bodyguardovi odmietla vydať deti. Prišla polícia, prišla záchranka. Strapec fotografov priam visel na sanitke, ktorá vchádzala do nemocnice. Vnútri sanitky bola Britney a z nej ju odviedli rovno na psychiatriu. Údajne dezorientovanú a omámenú. Krátko na to zveril súd deti do opatery otcovi, Britney sa ešte raz ocitla v nedobrovoľnej psychiatrickej hospitalizácii a 1. februára prišla nečakaná zvesť: James Spears dostal svoju dcéru Britney Jean Spears do dočasného opatrovníctva. Dospelá, samostatná, milióny zarábajúca žena sa zo dňa na deň stala „nikým“ v zmysle osobných slobôd. „Conservatorship“, teda opatrovníctvo, odoberie človeku možnosť rozhodovať sám o sebe a dáva v tomto smere všetku moc do rúk opatrovníkovi. Opatrovanec nemá právo ísť, kam chce. Nemá právo prijímať návštevy, aké chce. Nemá právo komunikovať, s kým chce. Nemá právo nakladať so svojimi peniazmi, ako chce. Ako to vyjadril jeden právnik: „Pre niekoho sa opatrovníctvo rovná občianskej smrti.“ 26-ročná speváčka, ktorá bola roky na vrchole, sa zrazu stala akýmsi rukojemníkom svojho otca. Výstižne to okomentoval časopis People: „Britney viac neexistuje: James Spears je Britney Spears.“ James sa stal dcériným výlučným opatrovníkom, ale správu majetku si delil s právnikom Andrewom Walletom. Títo dvaja mali prístup ku všetkým dokumentom a záznamom o majetku Britney, mohli kedykoľvek vstúpiť do jej domu a kontrolovať ho, mohli najímať ľudí, na čo len chceli a platiť ich z jej peňazí. Takto sa zo dňa na deň zmenila realita života mega úspešnej americkej speváčky.
Ako v zlom sne
Ak sa pýtate, ako sa niečo také absurdné mohlo vôbec stať, odpoveď znie – mohlo, ak viete, ako na to. A James Spears to vedel veľmi dobre. Ktovie, ako sa mu podarilo dostať do spisu slovo „demencia“, diagnózu podpísanú psychiatrom Jamesom Edwardom Sparom. Ak by toto v tom čase vyliezlo na svetlo sveta, asi by sa každý súdny človek zarazene pýtal: ako je možné, že „dementná“ mladá žena sa dva mesiace po pridelení opatrovníka ukáže ako jedna z postáv v seriáli Ako som spoznal vašu mamu – a hrá úplne príčetnú recepčnú Abby? Ako je možné, že „dementná“ mladá žena v septembri toho roku otvára MTV Video Music Awards – a úplne príčetne si preberie tri ceny za skladbu Piece of Me? A do tretice – ako je možné s demenciou vydať ďalší album Circus, ktorý debutuje v hitparáde ako číslo 1 a dostať sa vďaka piatim takto vysoko umiestneným albumom do Guinessovej knihy rekordov? A takýchto „ako“ je v ďalších rokoch prakticky nepretržitý prúd. Nesvojprávna speváčka mala od svojho opatrovníka prikázané pracovať. Ako totiž v dokumente Britney: For The Record, ktorý v tom roku natočila MTV, povedal otec James: „Najlepšie pre ňu je, keď pracuje. Je vo svojom živle. Vo svojom svete.“ A zarába pre všetkých navôkol, žiada sa dodať… Napriek lekárom diagnostikovanej demencii. Vonkajší svet mohol mať pocit, že Britney sa vďaka opatrovateľstvu vracia k pôvodnej pohode a veselosti. Keď ju navštívil časopis OK! Magazine, bola pri fotení a v odpovediach na otázky opäť milou bezprostrednou Britney. Iste. Veď prítomný bol aj James Spears, ktorý na všetko dohliadal. Nadšene sa tešil z ich „nového vzťahu“, ktorý si vďaka opatrovníctvu s dcérou budujú. James bol totiž už šesť rokov predtým rozvedený, takže zo života dcéry trochu vypadol. Počas návštevy časopisu u nich doma nezabudol poďakovať vyššej mocnosti: „Boh má spôsob, ako niečo zlé premeniť na dobré. Keby sa toto všetko nebolo stalo, nikdy by sme sa s dcérou a jej chlapcami takto nezblížili.“ Zdôraznil, že je tu pre ňu „vo dne v noci“, čo ona aj oceňuje a volá mu aj päťdesiatkrát denne, aby sa s ním poradila. Skutočnosť však bola taká, že Britney otcovi volať musela. Kvôli najtriviálnejším hlúpostiam. Napríklad, keď chcela ísť na večeru so svojím priateľom. Raz to neurobila a James zavolal Adnanovi, že sa majú okamžite vrátiť domov, pretože on rozhoduje, či Britney môže niekam ísť. „V dome stál James s dvomi policajtami a Britney sa úplne rozklepala. ‚Prečo sú tu policajti, čo som urobila?‘ – pýtala sa ma v panike,“ zaspomínal si Adnan na jednu z mnohých bežných absurdít. Rovnaké skúsenosti mal v roku 2012 ďalší jej priateľ Jason Trawic: „Ak sme chceli ísť na golf, počas ktorého sme sa chceli presúvať v golfovom vozíku, musela o to požiadať. Ak sme chceli ísť na hamburger, musela o to zažiadať a dvadsať minút čakať na dovolenie. Ak chcela svojim deťom kúpiť knihy a potrebovala pár sto dolárov, musela o to zažiadať a odpovede sa dočkala po niekoľkých dňoch.“ Nemohla mať kreditky ani vypisovať šeky, od otca dostávala vreckové. Nemohla si vymeniť skrinky v kuchyni – otcovi to pripadalo ako „zbytočné plytvanie“. Veľa pochopil aj štáb, ktorý s Britney nakrúcal dokument pre MTV Britney: For The Record. Filmár Andrew Gallery až v priebehu nakrúcania zisťoval, na čo všetko si Britney musí pýtať povolenie. „Chceli sme jej napríklad dať možnosť viesť jej vlastné auto. Vybavovalo to tridsať ľudí! Aby sa na pár minút mohla cítiť slobodne.“ Hoci sa Britney držala statočne, predsa len sa v jednom momente rozplakala: „Ak by som nemala obmedzenia so všetkými právnikmi a lekármi a ľuďmi, ktorí ma každý deň analyzujú, cítila by som sa sama sebou. Je to zlé. Som smutná.“
Ivana Ilgová
foto RCA Records, Sony/BMG,
Celý článok si prečítate v marcovom čísle MIAU (2022)