Medresy
Fes je domovom najstaršej nepretržite fungujúcej univerzity na svete. A založila ju žena (!) – dcéra bohatého kupca Fatima al-Fíhrí. Patrí k nej aj Kairuánska mešita, v ktorej sa určuje každoročné načasovanie ramadánu. Pre nemoslimov je stavba z roku 859 neprístupná, a tak sa zvedavosť dá uspokojiť len v nedávno zrenovovanej knižnici alebo v početných medresách – teologických školách. K tým najkrajším patrí Bú Inánia, ktorú dal postaviť sultán Abú Inan. Mal údajne 325 synov, a tak mu ulemovia (islamskí učenci) odporučili postaviť si medresu na skládke odpadu s odkazom, že zbožnosť a práca vyliečia všetko. Hovorí sa, že po dostavaní hodil všetky účty do rieky, lebo „to, čo je krásne, nie je drahé, bez ohľadu na sumu, ale je nevyčísliteľnej hodnoty to, čo človeka poteší“. Keby na účty pozrel, asi by horko zaplakal. Hoci rozloženie medresy je jednoduché – vnútorné patio lemujú internátne izby študentov na poschodí a miestnosť pre modlitby – detaily citlivej výzdoby nechávajú žasnúť aj po rokoch. Ručne maľované mozaikové obklady zellidž striedajú vzorované štukové omietky opracované jemnučko ako čipka a ornamenty v cédrovom dreve. Nad školou sa týči zelená strecha minaretu mešity, ktorá sa stále využíva k modlitbám.
Stredoveké bludisko
O stro červené jahody veľkosti detskej dlane, kusy mäsa na hákoch, ale aj pyramídy orieškov, korenia a cukroviniek striedajú stánky s oblečením a umeleckými predmetmi. Uzulinké uličky, živé pokriky, záplava aromatických vôní aj pachov, jemné postrkovanie – to všetko človeka zavalí po prechode hlavnou bránou Bab Boujeloud a vytvorí takmer paralyzujúci efekt na päticu zmyslov. Feská medina má vyše 9.400 spletitých uličiek, ktoré dajú zabrať aj objaviteľom s prirodzeným kompasom v hlave. Zámerné blúdenie je príjemné, z toho nechceného vám ľahko pomôžu „nezištní“ domáci, ktorí si za dobrú radu nehanbia vypýtať poldenný plat. Medina Fes el Bali patri k najväčším funkčným stredovekým mestám na svete a život v nej sa za uplynulé storočia takmer nezmenil. Na námestiach pracujú hrnčiari aj kovotepci, v krivolakých uličkách sa potácajú oslíky naložené tovarom (príjemná zmena oproti dávivému smogu z mopedov v Marakéši) a v kaviarňach muži sŕkajú mätový čaj. Fes prišiel o svoj status v 19. storočí, kedy Francúzi presunuli politické centrum do prímorského Rabatu, no povesť vysokej kultúrnej úrovne si zachoval dodnes. Nenechajte si ujsť výhľad na medinu z kopca pri pevnosti Borj Nord, ktorú dopĺňa aj múzeum zbraní a merenidské hrobky.
Svieža oáza
Hoci Fes patrí k najtradičnejším marockým mestám, nezaspal na vavrínoch. Za okrajmi mediny sa rozrastá Nový Fes (Fes al-Dždíd), v ktorom sa odráža silný vplyv francúzskej kolonizácie aj modernej doby a kde vedľa ženy v burke kráča študentka v lodičkách a na pery si nanáša nový odtieň rúžu Yves Rocher. Od ruchu oboch mestských častí vás vyslobodia záhrady Jnan Sbil s bujnou vegetáciou v puntičkársky upravených kreáciách. Domáci sa sem chodia ochladiť k fontánam a jazierku s palmovým ostrovom, bambusové lesíky striedajú okrasné kvety, deti štebocú pri vtáčích voliérach a nádych kyslíka je, najmä podvečer, balzamom pre dušu.
Farebná únia
D o jedného vandlíka holubí trus, do ďalšieho kravský moč, tuk a mozog cicavcov, kyselinu s íry, ešte za vrecko šafranu, kurkumy či indiga a voilá – recept je na svete! Garbiarstvo a farbenie kože má vo Fese tradíciu už od 11. storočia, garbiareň Chouwara patrí k najstarším na svete. V kadiach sa nekúpu len kože, ale aj pracovníci, ktorí podobne ako Popoluška ohnutá nad potokom máčajú kože holými rukami. Od napúšťania hlinených nádrží, ktoré zvrchu pripomínajú včelie plásty cez zbavovania kože od tukov až po sušenie na okolitých strechách – postup výroby sa za celé stáročia takmer nezmenil. Mnohé prírodné farbivá nahradili chemické, o tých však garbiari a ich učenci organizovaní podľa pravidiel stredovekých cechov radšej mlčia. Nazrieť do zákulisia celého procesu sa dá len z terás okolitých obchodov s koženými výrobkami, za čo vás majitelia prinútia otvoriť peňaženku – buď vo forme prepitného alebo rovno nákupu.
z Maroka
Zuzana Zimmermannová