Katarína Hybenová – Tiny apple, malé jablko New Yorku

 

Pred vyše desaťročím prišla do New Yorku, aby po dvoch rokoch práce pre americkú advokátsku kanceláriu tu získala magisterský titul na prestížnej Fordham University School of Law. Po roku života na turisticky rušnom Manhattane sa presťahovala do Brooklynu, do jednej z jeho najautentickejších štvrtí. Bushwick bol v tom čase navonok nevábne vyzerajúca diera, ale sršal obrovskou kreatívnou energiou. „Bolo jasné, že keby Andy Warhol žil, býval by v Bushwicku,“ hovorievala so smiechom. Odkedy začala písať blog Bushwick Daily, v jej živote sa veľa zmenilo. Najaktuálnejšia správa znie, že jej vo vydavateľstve Tatran práve vychádza kniha. O čom je? Samozrejme, o Buswicku. A jeho energii, ktorá „dovedie človeka k najlepšej verzii samého seba“

 

  1. Krátko po príchode do Buswicku ste založili blog, v ktorom ste mapovali celú farebnú miestnu umeleckú komunitu. Blog bol veľmi úspešný a z vás sa stala „lokálne slávna“ celebrita…

Bushwick Daily som založila z čistej vášne pre môj nový domov. Prvýkrát v živote som sa odvážila urobiť niečo nekonvenčné, bláznivé a totálne neisté. Bola to neskutočná jazda. Na začiatku to bol taký osobný a experimentálny blog, ale ako som sa učila remeslu, tak aj blog sa menil na profesionálny, lokálny zdroj pre každého, kto mal záujem o bushwické dianie. Začala som spolupracovať a platiť ľudí, ktorí písali, fotili a robili ilustrácie. Blog sa začal živiť inzerciou a stal sa známy. Zrazu s ním bolo toľko práce, že aj môj muž odišiel zo zamestnania a začal so mnou robiť na plný úväzok. Naše články citovali mnohé seriózne média od The New York Times až po Rolling Stone. Vyhrali sme novinárske ceny. Bola to fajn éra.

 

  1. Keby ste mali vybrať zopár historiek z Buswicku, ktoré ho charakterizujú tak, ako ste ho vy milovali a ako by ste chceli, aby si ho zamilovali aj čitatelia vašej knihy, čo by ste určite spomenuli?

Môj román Malé jablko je plný bushwických anekdot. Niektoré sa stali, niektoré sa mohli stať. Myslím, že čitatelia a čitateľky nebudú sklamaní. Dozviete sa napríklad, ako sa dá mať sex v lofte, kde žijete so šiestimi ďalšími ľuďmi a vaše postele delia len tenučké papundeklové steny. Dozviete sa, ako chytiť, respektíve nechytiť bytovú myš menom Hubert. A zoberiem vás na najdivokejšie bushwické večierky, kde sa na kolieskových korčuliach číta poézia a zo stropov visia aerialisti.

 

  1. Napriek tomu ste po istom čase nadobudli dojem, že ste sa už v Bushwicku ocitli na konci cesty…

Som typ človeka, ktorý keď sa niečo naučí a už sa nemá kam posúvať, musí ísť ďalej. Nebaví ma stagnovať a robiť dookola to isté. Navyše som od detstva chcela písať romány a v roku 2015 som začala písať Malé jablko. Uvedomila som si, že tomuto sa chcem v budúcnosti venovať naplno. Takže som predala Bushwick Daily veľmi fajn mladému zapálenému chalanovi a pred troma rokmi sme sa s manželom a dvoma mačkami presunuli do Los Angeles, čo je, mimochodom, tiež úžasné a inšpiratívne miesto a mne – aj ako matke malého dieťaťa – vyhovuje viac, než newyorská betónová džungľa. V L.A. som si našla klasický džob, kde nevypálim celú svoju mentálnu energiu a kde mám každý mesiac rovnakú výplatu, čo je celkom úlet po takmer dekáde podnikania a neustálej neistoty. A po večeroch píšem…

 

  1. Podľahol aj Bushwick džentrifikácii, od ktorej ho v knižke chceli uchrániť jeho pôvodní obyvatelia? Tak ako predtým napríklad i jeho brooklynský sused, štvrť Williamsburg?

Veru, podľahol a dosť sa zdžentrifikoval. Dnes tam nájdete kopec nových biznisov, nové pekné bytové domy, omnoho vyššie nájomné ako pred pár rokmi. I keď kreatívna energia a umelci v ňom stále fungujú, už to nie je taká malá utópia, ako som ju tam našla v roku 2010. Kopec ľudí, umelcov či pôvodných obyvateľov, si tam už nemôže dovoliť žiť a šli inam. Do Queens, Upstate New York či iných, lacnejších štátov.

 

  1. Ako sa má dnes napríklad Mateo, jedna z vašich postáv, majiteľ Tiny Apple, kaviarničky a samoobslužnej práčovne v jednom, ktorý tak „ľahučko skombinoval dve takmer neskombinovateľné veci: kávu a čistú bielizeň…

Viete, že je vtipné, že sa pýtate práve naňho? Keď som písala Malé jablko a diskutovala o ňom v rámci newyorských spisovateľských skupín, tak všetky baby boli buchnuté práve do Matea. A ja som sa doňho možno tiež tak trochu zamilovala, keď som ho písala… Chlapík, ktorý vyrástol v drsnom Bushwicku plnom gangov a drog, ktorý bol však taký talentovaný, že vyštudoval prestížnu univerzitu, zarobil peniaze v Sillicon Valley, len aby pomohol svojej mame a babke a popritom otvoril kaviarničku-práčovňu s najlepšou atmoškou v celom Bushwicku, ktorá dala meno celej knihe… Mateo je super. Jediný problém je, že je vymyslený (smiech).

 

  1. Takže ani kaviareň Tiny Apple nikdy neexistovala?

Tiny Apple je inšpirovaná skutočnou kaviarňou Little Skips, ale nie je to presne ona. Z Little Skips som si požičala atmosféru, ktorá dáva pocit domova, ale márne by ste tam hľadali práčovňu. Nevlastní ju ani sexi Mateo, ale veľmi milá Američanka kambodžského pôvodu Linda Thach. Mateo by asi podobne ako Linda použil koncept Tiny Apple a otvoril by niekoľko kaviarničiek v iných častiach Brooklynu. A možno by sa hecol a otvoril jednu aj na Manhattane. Videla by som to na Lower East Side. Počas toho by sa párkrát zaľúbil a nechal si zlomiť srdce. V momente, keď sa zmieri so svojím staromládenectvom, stretne ženu, ktorá v Bushwicku otvorí malé pôrodnícke centrum a úplne chápe jeho srdce plné lásky k literatúre, ale aj podnikaniu. Bláznivo sa zaľúbia a vezmú sa na Flamingo Beach na portorickom ostrove Culebra. Oranžové slnko sa bude ponárať do tyrkysového mora a oni si povedia áno. Navždy.

 

  1. Do Tiny Apple ste zvykli chodiť aj pracovať. To je taký nomádsky spôsob, zobrať laptop a urobiť si kanceláriu kdekoľvek na svete…

Teoreticky ma nomádsky štýl života láka, ale v praxi som skôr usadlejší typ, ktorý má rád svoju základňu. A navyše, s Bushwick Daily to vôbec nebolo možné. Bushwick Daily bol fakt o tom, že som sa stretávala s umelcami či miestnymi podnikateľmi, chodila po podujatiach, všetko som fotila a zapisovala. Cestovať ma láka, ale skôr len na dovolenky. Navyše, New York je také bohaté mesto na vnemy, zážitky a rôzne kultúry, že niekedy sa stačí len previezť nadzemným metrom a máte pocit, akoby ste prešli kus sveta.

 

  1. Z fenoménu vyhorenia je dnes už solídna veda. Aj v MIAU sme už písali o ženách, ktoré vyhoreli, nechali skvelú kariéru a otvorili si trebárs zmrzlináreň, kvetinárstvo či začali piecť cupcaky…

Viete, čo je vtipno-smutné? Že odídete z korporátu, lebo ste vyhorená, založíte si pekáreň a o dva roky ste vyhorená z pekárne. Keď zmeníte len povolanie, ale nezmeníte seba, cyklus vyhorenia sa bude zaručene opakovať. Myslieť si, že si nejako oddýchnete pri podnikaní, čo i takom milom, ako je pečenie cupcakov, je podľa mňa naivné. Ja som vyhorela v advokácii a vyhorela som aj ako majiteľka Bushwick Daily, a to opakovane. V tom čase, keď som nemala síl vstať z gauča a nič ma nebavilo, som čítala veľa literatúry na túto tému a utkvelo mi v mysli nasledovné: vyhorievajú ľudia, ktorí si objemom práce dokazujú to, že ako ľudská bytosť majú cenu. To je ale veľmi chybná premisa. Každý má cenu ako ľudská bytosť. Práca nám má priniesť potešenie, úžitok a má nás uživiť. Je nutné, aby sme boli všímaví voči náznakom toho, že práce je priveľa a že my tlačíme na pílu, lebo túžime po validácii, ktorú nám však žiadna práca na svete nie je schopná dať. Tú si môžeme dať len sami.

 

  1. Manželstvo ako inštitúcia. Veríte v jeho zmysel?

Ja osobne som v manželstve šťastná a spokojná. Vydala som sa po troch rokoch známosti a dvoch rokoch spoločného bývania za osobu, ktorú považujem za svoju spriaznenú dušu a do ktorej som ešte väčší blázon dnes ako v deň našej svadby. Románová Elena ale nie je pripravená vydať sa a jej príbeh je vymyslený tak, aby ukázal ženám, že nemusia čakať na princa na bielom koni, ale že na toho koňa kľudne môžu vyskočiť aj samé… Ohľadom manželstva ma však najviac trápi, že podobné právo voľby je na Slovensku privilégiom heterosexuálnych párov a páry rovnakého pohlavia túto možnosť nemajú. A to i napriek faktu, že sme sa k tomu zaviazali medzinárodnými zmluvami a boli napomenutí Európskou úniou. Vnímam to, ako nedôstojné a veľké spoločenské zlyhanie.

 

  1. Muž by mal vo vzťahu zarábať viac a uživiť rodinu. A žena by mala muža obdivovať a vzhliadať k nemu. To je jedno z klišé o šťastnom a dobre fungujúcom manželstve.

Ja by som do manželstva s mužom, ktorý by odo mňa očakával bezpodmienečný obdiv a menší zárobok, nešla. Potrebujem slobodu a rozlet a v manželstve by mi malo byť lepšie ako mimo neho, čo u mňa platí. My s manželom náš zväzok vnímame ako rovnocenné partnerstvo, a to nielen finančne, ale aj staraním sa o domácnosť a o dieťa. Nie je to nejaká hlúpa súťaž či ego trip. Obaja sa venujeme umeniu. On výtvarnému, ja literárnemu, máme dieťa a cieľom je, aby sme sa mohli všetci realizovať a byť šťastní. Aby sme ako rodina dobre fungovali. Mužská, ale ani ženská ješitnosť, skrátka, u nás nemá miesto a je kontraproduktívna.

 

 

Simonetta Zalová

foto Katarína Hybenová

 

Druhú časť otázok a odpovedí si prečítate v májovom čísle MIAU (2021)