Santorini

 

Mekka milovníkov zapadajúceho slnka

Santorini je jediná obývaná kaldera (útvar vytvorený prepadnutím centrálnej časti sopky) na svete. Na jej čiernych skalách sú postavené malé mestečká s bielymi domčekmi a kostolmi s modrými kupolami. Hlavným mestom je Fira, hojne navštevovaná turistami kvôli romantickým západom slnka, avšak klenotom ostrova navždy zostane Oia. Kedysi sa z jej prístavu vydávali lode na plavbu po celom Stredomorí, ich kapitáni si stavali na hlavnej ulici honosné vily, zatiaľ čo členovia posádky obývali príbytky vytesané do skaly. Všetko sa zmenilo 9. júla 1956. Počas 60-sekundového zemetrasenia sa mestečko premenilo na trosky. Dnes je tomu ťažké uveriť, hoci stále sa dajú nájsť pozostatky medzi domami a tavernami. V súčasnosti sú v Oii najdrahšie pozemky v celom Grécku. Jaskynné obydlia sa premenili na luxusné apartmány s antickými nábytkami, terasami i bazénmi. Oia patrí k najfotografovanejším miestam na našej planéte – biele stavby do žlta a ružova sfarbené zapadajúcim slnkom, kostolíky a staré veterné mlyny poznáme z titulných strán magazínov. Aj v pandemickom období jej uličky podvečer zapĺňajú milovníci romantiky upierajúci zrak na slnečný kotúč pomaly klesajúci za horizont. Veľkolepé prírodné divadlo po skončení odmenia spontánnym potleskom.

 

Pláže vo farbách Atlantídy

Na Santorini sa chodí aj kvôli plážam. Tie sa nachádzajú hlavne na východnom a juhovýchodnom pobreží a označujú sa podľa farby štrkopiesku alebo skalných formácií, ktoré dotvárajú kulisy týchto prírodných scenérií. Najrozšírenejšie sú čierne pláže, napríklad Perissa a Kamari. Červená pláž je orámovaná grandióznou skalnou stenou, ktorej červené odtiene sa menia podľa dennej hodiny. Na člne sa odtiaľto dá preplávať k Bielej pláži, kde je jemný štrk tiež čierny, názov vznikol vďaka bizarným bielym skalám. A pretože práve toto sú tri farby kameňov, z ktorých bola podľa Platóna postavená Atlantída, mnohí veria, že sa ruiny bájneho kontinentu ukrývajú v morských hlbinách práve v okolí Santorini. Vyhľadávanou atrakciou je aj kúpanie v podmorských horúcich prameňoch neďaleko ostrova Nea Kameni, na ktorom sa nachádza vulkán, ešte stále vydychujúci sírnaté výpary.

 

Vody málo, vína dostatok

Súostrovie Kyklady, do ktorého patrí aj Santorini, má najviac slnečných hodín v celom Grécku. Od júna do septembra tu zaprší nanajvýš jeden deň v mesiaci. Ostrov trpí nedostatkom vody, ale zato sa tu darí viniču. Pôda zo sopečného prachu a pemzových kameňov vsakuje vlhkosť, viniče majú preto hlboké korene, zároveň obsahuje minerály, ktoré obohacujú chuť santorinských vín. Vykopávky potvrdzujú, že sa tu víno vyrábalo už v prehistorickom období. Nemecký archeológ Ludwig Ross v roku 1834 zaznamenal, že domáci rozlišujú až 70 druhov hrozna. Dnes sa tu vyrába takmer 40 svetoznámych vín, najmä suchých bielych s veľmi intenzívnou chuťou a nezameniteľnou arómou. Najslávnejšie je Nykteri. Názov pochádza z gréckeho „nichta“ (noc), hrozno sa totiž prešuje hneď v noci po zbere. K ďalším známym odrodám patria Assyrtiko, Aidani a Athiri. Viaceré vinárske podniky (Santo, Venetsanos, Domaine Sigalas) ponúkajú ochutnávky s krásnym výhľadom na kalderu, odkiaľ možno pozorovať západ slnka.

 

Raj pre vegetariánov

Charakter ostrova neumožňuje chov dobytka, o to viac sa tu konzumuje čerstvá zelenina. K najznámejším lokálnym druhom patria biele baklažány, kapary (používajú sa aj listy) a cherry paradajky. Kedysi tu miestna továreň denne spracovala 3.500 paliet malých santorinských paradajok na pretlak, k eď sa však turizmus stal hlavným (a ľahším) zdrojom obživy obyvateľov ostrova, výroba sa presunula na pevninu. Z opustenej továrne sa v roku 2014 stalo paradajkové múzeum. K najznámejším kulinárskym špecialitám patria dolmades (zmes ryže, cesnaku, byliniek a korenín vo vínnom liste) a fava (kaša z cíceru, cibule, citrónovej šťavy a olivového oleja). Výborne chutia aj čerstvé ryby, napríklad vo vychýrenej taverne Fratzeskos v Perisse.

 

 

z gréckeho ostrova

Ingrid Žalneva