Kaviareň s najdlhším názvom
Vraví sa, že bez ohľadu na to, koľko má človek povinností, je nemožné predstaviť si deň bez prechádzky po Hlavnom námestí (Rynek Główny). V jeho okolí sa nachádzajú obľúbené kaviarne, ktoré vytvárajú neobyčajné krakovské súostrovie. Na raňajky vás privítajú v kaviarni s azda najdlhším názvom, ktorý znie „Pierwszy Lokal na Stolarskiej po lewej stronie, idąc od Małego Rynku“ (Prvý lokál na Stolárskej ulici po ľavej strane smerom od Malého námestia). Urobiť si fotografiu pred jeho vstupom je samozrejmou tradíciou nielen pre turistov, ale aj pre domácich. Na opačnej strane námestia víta hostí Bunkier Cafe, zimná záhrada s výhľadom na obrovský park Planty sa opiera o budovu Galérie súčasného umenia Bunkier sztuki, považovanú za učebnicový príklad architektonického brutalizmu v Poľsku. Odporúčam však aj vychádzky mimo Hlavného námestia. Vždy sa cítim veľmi dobre v bare Hevre na križovatke ulíc Meiselsa a Bożego Ciała, ktorý sídli v starodávnom dome modlitby Chevra Tehillim. Mne osobne je však najbližšia menej známa kaviareň a krčma Trelkowski Cafe. Tam si rád oddýchnem vždy, keď mi to z času na čas dovolia povinnosti a nájdem si chvíľu voľného času.
V roku 2013 bola Krakovu ako prvému slovanskému a druhému neanglojazyčnému mestu na svete udelená hodnosť Literárneho mesta UNESCO. S Krakovom spojili svoj život dvaja poľskí laureáti Nobelovej ceny za literatúru: Czesław Miłosz a Wisława Szymborska. Okrem nich tu žil a tvoril aj slávny autor sci-fi Stanisław Lem. Práve tu v povojnovom Poľsku vznikol legendárny týždenník Przekrój, dodnes tu na ulici vychádzajúcej priamo z hlavného námestia sídli redakcia časopisu Tygodnik Powszechny. Svoje centrály si tu zachovali aj významné poľské vydavateľstvá Znak a Wydawnictwo Literackie. Každý rok sa tu stretávajú najvýznamnejší spisovatelia a spisovateľky z celého sveta na Festivale Conrad a Festivale Czesława Miłosza. Jednou z dobrých možností, ako spoznať mesto, je vydať sa po trase lavičiek, ktoré sú venované jednotlivým poľským spisovateľom. Je to pekná a poučná prechádzka.
Pandémia koronavírusu vrátila Krakov späť do rúk jeho obyvateľov, ktorí využili akciu „Staň sa turistom vo svojom meste“ a vydali sa spoznávať najbližšie okolie. Odporúčam nielen slávny Kazimierz, starú židovskú štvrť preslávenú výnimočnou atmosférou, ale pokojne aj odľahlejšie štvrti ako Podgórze alebo industriálne Zabłocie, kde môžete navštíviť slávnu Schindlerovu fabriku. Nesmiem opomenúť ani Novú Hutu, robotnícku štvrť postavenú v 50. rokoch. Táto časť Krakova sa však nehodí len na spoznávanie architektonického modernizmu, ale ponúka aj úžasné priestory na oddych. Novohutské lúky a Novohutský záliv ponúkajú ideálne prechádzkové zážitky. Ja však uprednostňujem ešte odľahlejšie miesta. Najradšej mám, keď môžem vziať syna a utiecť s ním do prírody. Napríklad na miesto, ktoré sa volá Dolinki Krakowskie. Tunajšie skalné veže sú považované za Mekku horolezcov.
Kávu si najradšej vychutnávam v záhrade kaviarne Meho Cafe. Ak ju nepoznáte, nájdete ju len veľmi ťažko, je totiž dokonale ukrytá za fasádou činžiaku na Krupniczej ulici č. 26. Hoci sa nachádza takmer v úplnom centre mesta, má nádhernú obrovskú záhradu. Môžete sa posadiť ku stolíku s výhľadom na dom postavený pred viac ako sto rokmi významným architektom Henrykom Lamensdorfom. Po vojne tú sídlil Dom spisovateľov, prezývaný tiež Dom 44 prorokov. Roky tu okrem iných bývali dramatik Sławomir Mrożek, básnik Tadeusz Różewicz, poetka a držiteľka Nobelovej ceny Wisława Szymborska alebo Stefan Kisielewski, prozaik, hudobný kritik a publicista, podľa ktorého je v Poľsku pomenované jedno z najvýznamnejších novinárskych ocenení.
Z metropoly Poľska
Filip Ostrowski, foto (Mesto kultúry) Tomasz Wiech