Medzinárodný talentový program L´Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede bol založený v Paríži v roku 1998 na podporu žien – vedkýň. Jedným z cieľov programu je poskytovať podporu mladým vedkyniam na začiatku ich kariéry. Program sa postupne rozšíril do mnohých krajín sveta a dodnes vyznamenal viac ako 4.400 žien zo 140 štátov. Jednou z víťaziek 8. ročníka slovenského programu Ženy vo vede je klimatologička Lívia Labudová, ktorá sa v Hydrometeorologickom ústave zaoberá výskumom sucha a prípravou máp jeho výskytu na Slovensku. A že sucha na Slovensku pribúda a ako mení život okolo nás, o tom je náš rozhovor.
V akom prostredí ste vyrastali? Malo nejaký vplyv na to, čo ste sa neskôr rozhodli študovať?
Áno, do určitej miery ma formovalo prostredie mojej rodiny, ale to som si uvedomila až neskôr. Pochádzam z malej dedinky Kožuchov pri Trebišove a môj otec je popri zamestnaní aj malým farmárom, takže som vyrastala v súlade s cyklom meniacich sa ročných období a prácami na farme s nimi spojenými. Od strednej školy ma zaujímala geografia, najmä to, ako funguje krajinná sféra a ako je navzájom poprepájaná, od klímy cez vodstvo, ako sa to prejavuje na pôdach a ako tie vplývajú na vegetáciu. Zapájala som sa geografických olympiád a dvakrát som sa dokonca prepracovala do celoslovenského kola. Už ako stredoškoláčka som mala čitateľský preukaz do vedeckej knižnice v Košiciach, kam som si chodila požičiavať odborné knihy. Keďže ma zaujímal vedeckejší smer geografie, rozhodla som sa pre štúdium fyzickej geografie a geoinformatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a postupne počas štúdia som sa začala profilovať na klimatológiu. Tá ma zaujímala najviac, pretože som od začiatku štúdia chcela robiť niečo, čo sa dá aplikovať v praxi, nielen vedu do šuplíka. Zamerala som sa na štúdium sucha a jeho vplyvov na poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a lesníctvo, dnes sa venujem tiež monitoringu sucha. Ten je veľmi nápomocný ľuďom z praxe, ktorí potrebujú poznať aktuálnu situáciu, aby vedeli zmierňovať negatívne dopady sucha na poliach, ktoré obrábajú alebo v lesných porastoch, o ktoré sa starajú.
Veľa sa dnes hovorí a píše o klimatickej kríze a jej dôsledkoch pre budúcnosť…
Pojem klimatická kríza používam veľmi nerada, vlastne vôbec nie – kvôli jeho negatívnym a odstrašujúcim konotáciám, ktoré v nás vzbudzujú pocity strachu, paniky a bezmocnosti. Radšej hovorím o zmene klímy. Áno, tie zmeny sú v mnohom negatívne, ale zároveň každá zmena so sebou prináša pre človeka istú výzvu, potrebu ju prijať a adaptovať sa na ňu. Aj negatívne dopady klimatickej zmeny možno zmierňovať rôznymi opatreniami, týkajúcimi sa či už nášho myslenia, alebo fungovania spoločnosti. Určite netreba panikáriť, historicky predsa disponujeme najväčším množstvom poznatkov, aké kedy ľudstvo malo, a to nám dáva nádej, že nájdeme mechanizmy, ako sa zmene klímy prispôsobiť. Do minulosti sa už síce vrátiť nedá, ale treba sa pokúšať adaptovať, a tým aj zvyšovať svoju odolnosť voči negatívnym dopadom klimatických zmien.
Ako sa teda mení klíma na Slovensku?
Sprevádza ju rast teploty vzduchu, ktorý pozorujeme všade na Slovensku, v nížinách, ale aj v horských oblastiach. Mení sa aj režim zrážok a ich distribúcie počas roka. Pre klimatickú zmenu je totiž príznačný nárast extrémov. Prináša so sebou nielen dlhé obdobia sucha, ale aj obdobia s veľmi intenzívnymi zrážkami, prívalové povodne a silné búrky. Aj keď sa nám úhrny zrážok za celý rok môžu zdať také isté ako trebárs pred päťdesiatimi rokmi, problém je, že sa koncentrujú do krátkeho časového úseku. Ako keď nám napríklad v priebehu júna za jeden – dva dni dokáže spadnúť mesačný úhrn zrážok. Takéto prívalové dažde spôsobujú, že síce na zem spadne obrovské množstvo vody, ale veľká časť z nej odtečie po povrchu, a tak hlbšie časti pôdy ostanú suché a nedopĺňa sa ani pôdna vlaha. Zmena klímy so sebou prináša aj úbytok dní so snehovou pokrývkou a takisto jej celkové množstvo. Aj túto zimu namiesto snehu hlavne v stredných a nízkych polohách prevažovali zimné zrážky vo forme dažďa. Úbytok snehu sa prejavuje na nedostatku jarnej vlahy, lebo snehová pokrývka vždy pôsobila ako rezervoár vody na neskoršie obdobie. Navyše suchý povrch pôdy sa ohrieva rýchlejšie, ako keď je pôda vlhká. Všetky tieto javy robia na jar starosť poľnohospodárom, ktorí sejú jarné plodiny. Tie potrebujú dostatok vlahy na klíčenie. Práve kvôli výskytu jarných súch už poľnohospodári napríklad zmenšujú plochy osievané jarným jačmeňom a sejú zimné kultivary, aby ešte využili jesennú a zimnú vlahu a umožnili porastom vyrásť. Väčšie rastliny už majú hlbší koreňový systém, tým pádom sú odolnejšie voči suchu. To, že sa poľnohospodári prispôsobujú zmene klímy, sa už deje – vo svete aj u nás na Slovensku.
Ako vlastne znie vedecká definícia sucha?
Sucho neprichádza z minúty na minútu, prichádza postupne, plíživo. Sucho je komplexný problém, ťažko ho vtesnať do jednej definície. Postupne sa prejavuje v rôznych sférach, a tak rozlišujeme štyri typy sucha: meteorologické, pri ktorom ide o vlahovú bilanciu v atmosfére, sledujú sa zrážky a výpar. Pokiaľ meteorologické sucho pretrváva istý čas, začne sa prejavovať na zníženej pôdnej vlhkosti a vtedy hovoríme o pôdnom suchu, ktoré zasahuje vegetáciu. Hydrologické sucho sa prejavuje na prietokoch v riekach a hladine podzemných vôd a keď dôsledky sucha zasiahnu aj socioekonomickú sféru a aktivity človeka, hovoríme o socioekonomickom suchu.
Ako je to so suchom na Slovensku?
V súčasnosti prevláda meteorologické aj pôdne sucho, podrobnejšie mapky sucha aj s rôznymi inými dátami možno sledovať na našej stránke SHMÚ. Z nich vidíme, že napríklad región Oravy, ktorý sa v minulosti vyznačoval vyššími úhrnmi zrážok, trpí toto leto až extrémnym pôdnym suchom. Niektoré obce na Záhorí majú len do 10 % a celé Záhorie do 20 % relatívneho pôdneho nasýtenia vlahy (t.j. aké percento vlahy pôda aktuálne obsahuje z maximálneho možného množstva, ktoré dokáže obsiahnuť a ktoré závisí od fyzikálnych vlastností pôdy na danom mieste), pričom vegetácia trpí stresom z nedostatku vlahy už pri hranici 50 %. Na Záhorí za to môžu aj v tomto regióne prevažujúce piesčité pôdy, ktoré rýchlejšie vysychajú. Celkovo na celom území s výnimkou horských oblastí Tatier sa stupeň nasýtenia pôdnej vlahy prepadol pod 50 %.
Hovorí sa, že toto leto bolo tým najchladnejším letom budúcnosti a najhorúcejším letom minulosti. Súhlasíte?
Čiastočne je to aj pravda, lebo do minulosti sa už vrátiť nevieme. Treba mať však na pamäti, že aj v časoch meniacej sa klímy môže dôjsť k rôznym teplotným výkyvom, kedy jeden rok zažijeme trebárs chladnejšie leto či zasneženú zimu, ale dlhodobo klimatické modely nekompromisne ukazujú nárast teploty vzduchu či už na mesačnej alebo ročnej úrovni. Áno, v stredných a nižších polohách bude snehu výrazne menej, za snehom budeme jazdiť stále viac na sever. S tým sa nedá nič robiť, pretože so zmenou klímy sa Slovensko, čo sa týka klimatického pásma, dostáva niekde na úroveň balkánskych štátov. Ale ako som hovorila, netreba prepadať panike a predstavovať si, že o pár desaťročí sa Slovensko zmení na stepnú krajinu a že na Podunajskej nížine vyrastú púštne duny. V každom obore je priestor na adaptáciu…
Čo všetko súvisí s horúčavami a suchom a my si to neuvedomujeme?
Predstavte si to tak: človek, ktorý je permanentne unavený, nevyspatý, vystresovaný, prepracovaný, ktorého organizmus čelí veľkej záťaži, pravdepodobne aj ľahšie ochorie ako ten, ktorý sa cíti fit. To isté sa deje aj s prírodou. Sucho je stresový faktor, vysiľuje polia a lesy, ktoré v takejto slabšej kondícií môžu byť viac náchylné na výskyt rôznych škodcov a horšie odolávať vetru či nebodaj víchriciam. Kapitolou samou o sebe sú lesné požiare, ktoré už takmer pravidelne sužujú aj grécke či chorvátske ostrovy.
Vaše štúdium a monitoring sucha a jeho dôsledkov má konkrétny dopad na prácu poľnohospodárov či lesníkov. To mi príde ako super užitočná činnosť a skvelý príklad prepojenia vedy s praxou…
Áno, monitoring sucha, ktorý vykonávame a všetky dáta, ktoré zhromažďujeme a následne vyhodnocujeme, vrátane rôznych klimatických modelov, sú využiteľné v praxi a slúžia ako východisko pre ďalšie fungovanie, plánovanie a manažovanie prác v poľnohospodárstve a lesníctve. My sa zasa tešíme zo spätnej väzby, ktorú dostávame od našich užívateľov, farmárov, poľnohospodárov a lesníkov – tí nám na týždennej báze referujú o konkrétnych prejavoch sucha na ich porastoch, napríklad kde už badať žltnutie listov alebo či v lesných škôlkach nevyschli sadenice mladých stromčekov. Všetky tieto vzájomne prepojené aktivity sa dajú sledovať na našej stránke monitoringu pôdneho sucha – intersucho.sk. Ktokoľvek, aj súkromní farmári či poľnohospodári, sa môže prihlásiť a zbierať s nami potrebné údaje ohľadom sucha. V dôsledku zmien klimatických podmienok sa treba stále intenzívnejšie zamýšľať aj v praxi nad tým, ako napríklad meniť druhové zloženie lesných porastov, aby sme vysádzali rastliny či stromy, ktoré prežijú vlahové podmienky daného regiónu. Treba tiež vymýšľať, testovať a zavádzať do praxe rôzne adaptačné opatrenia, ktoré krajinu nastavia na nové prejavy zmeny klímy, vrátane sucha. To všetko sú príležitosti, ktoré nám otvárajú cestu, ako sa adaptovať na negatívne prejavy zmeny klímy. Netreba preto panikáriť, skôr hľadať možnosti, ako na to…
Z toho, čo hovoríte vyplýva, že zrejme ani pojem klimatická úzkosť nemáte rada…
Nie a ani jej neprepadám. Panika ešte nikomu nikdy nepomohla. Pevne verím a budem sa zasa opakovať, že skrz historicky najväčšiu základňu poznatkov, akú kedy ľudstvo malo, vrátane všetkých možných technologických výdobytkov, si nájdeme spôsob, ako sa adaptovať na klimatickú zmenu. Dôležitú úlohu by však už teraz malo hrať to, čomu hovoríme spoločenská zodpovednosť a zmena myslenia a chápania životných štandardov širokej verejnosti.
Ak by sme teda chceli začať od seba: ako môžeme aj my, jednotlivci, prispieť k adaptácii ľudstva na zmenu klímy?
Mnohí z nás si stále myslia, že svetom hýbu veľké rozhodnutia, ktoré môžu iniciovať len vlády a politici. Poprípade, nech klimatickú zmenu riešia krajiny, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia. My, obyčajní ľudia, beztak nič nezmôžeme. Nie je to pravda. Sú to naše životné štandardy a preferencie, ktoré ovplyvňujú trh a dynamiku ponuky a dopytu. Keď budeme kupovať v zime melóny a jahody, reťazce ich budú dovážať a producenti pestovať. V tejto súvislosti sa veľa hovorí o uhlíkovej stope, ktorá je pri prevoze napríklad čučoriedok z Čile obrovská, ale rovnako taká enormná je aj vodná stopa, teda koľko vody si vyžaduje vypestovanie desiatok tisícov ton jahôd, na ktoré nás obchody lákajú v decembri. Kto myslí na to, aké náročné na zavlažovanie je pestovanie melónov v Maroku a či náhodou tamojším ľuďom svojím správaním neodčerpávame vodu, ktorá im neskôr môže chýbať.
Voda nad zlato – je ešte predčasné meniť dej tejto známej rozprávky pre deti?
Niektoré jej kapitoly, žiaľ, v niektorých krajinách sveta už píšeme dnes. Áno, voda pravdepodobne bude v budúcnosti prioritou ľudstva. A tak by sme k nej mali pristupovať už dnes. Učiť ňou šetriť naše deti a učiť sa to aj sami, lebo často u detí pozorujeme, že jedno sa učia v škole a potom prídu domov a príklad rodičov je na míle vzdialený tomu, ako im ktosi do školy prišiel porozprávať, ako triediť odpad.
„Keď prichádza horúčava, nevidíte ju. Neohýba konáre stromov, ani vám nerozfúka vlasy. Nesprevádza ju zemetrasenie. Len vás zrazu nečakane obklopí a bezohľadne sa do vás pustí.“ To je citát z knihy Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte?, ktorá tento rok vyšla aj v slovenčine. Už ste si stihli v nej zalistovať?
Ešte som ju nečítala, ale viem o nej a dúfam, že sa k nej čoskoro dostanem. Ale zaujala ma tá otázka v podnadpise – či „prežijeme na rozpálenej planéte“. Moja poznámka k tomu: Prežijeme, ale musíme byť pripravení. Náš ústav sa pred časom zapojil do medzinárodného projektu siedmich stredoeurópskych krajín Clim4cast, ktorý sa zaoberá nielen suchom, vlnami horúčav a požiarnym nebezpečenstvom, ale vyvíja aj konkrétne predpovedné nástroje a pracuje na stratégiách proaktívneho manažmentu. To znamená, aby bol štát na hrozby sucha, požiarov či vĺn horúčav dostatočne pripravený – zvyšovaním povedomia verejnosti, ale aj nastavením rôznych reakčných mechanizmov a materiálnej pripravenosti. Aby sme (obrazne aj konkrétne) nehasili už vzniknutý požiar, ale dokázali ho predvídať a minimalizovať možnosti jeho vzniku, prípadne v čo najväčšej možnej miere zmierňovali jeho dopady na prírodu a spoločnosť. A netýka sa to len požiarov, aj pri vlnách horúčav by sme sa mali riadiť odborne vypracovanými protokolmi, ktoré stavajú do pozornosti záchranné zložky a zdravotníkov preberajúcich starostlivosť o zvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva: seniorov nad 65 rokov a malé deti.
Klimaskeptici tvrdia, že aj v minulosti naša planéta strádala pod nápormi ničivého sucha, akým bolo napríklad to v polovici 18. storočia, ktoré malo za následok hladomor v Írsku – takže nič nové pod slnkom ani dnes…
Sucho sa prirodzene vyskytuje v dejinách Zeme. Nie je to úplne nový jav, ktorý by sa objavil len v dôsledku zmeny klímy. Aj v minulosti rôzne končiny sveta zažívali rôzne obdobia sucha. Rozdiel je však v tom, že sa mení intenzita a frekvencia sucha, tie zmeny nikdy neboli také rapídne ako dnes. Vôbec všetko, čo sa dnes deje ohľadom zmeny klímy, sa deje rýchlejšie a v masívnejšom meradle. A potom je tu ešte druhý aspekt, ktorý si treba uvedomiť: svetová populácia kedysi a dnes. Kedysi na planéte žilo násobne menej ľudí a ak sa nejaké spoločenstvá dali do pohybu, priestor, ktorý mohol uspokojiť ich požiadavky na život, bol určite väčší ako v súčasnosti. Naproti tomu keby sa dnes dala do pohybu všetka zmenou klímy ohrozená populácia, vznikla by nepomerne iná situácia. Navyše, všetci sme dnes oveľa zraniteľnejší…
Ako je to podľa vás s dôverou ľudí vo vedu na Slovensku?
Slovenská veda potrebuje (samozrejme, okrem financií) predovšetkým spoločenské uznanie. Aby boli ľudia ochotní prijímať jej výsledky a aplikovať ich v praxi. A je jedno, v akom segmente, či už hovoríme o vývoji materiálov, medicíne, chémii, alebo klimatológii. Často mám pocit, že vedcov na Slovensku široká verejnosť vníma ako darmožráčov, ktorí len ktovie na čo berú peniaze od štátu a že by sa tie peniaze určite dali použiť na čosi prospešnejšie. To je žalostný stav, celkom nenáležitý pre modernú spoločnosť 21. storočia, ktorej všetky výdobytky sú založené na vede. Prečo je tomu v súčasnosti tak, to by si žiadalo hlbšiu analýzu a mne ju neprislúcha robiť. Problém však vidím v tom, že ľudia často nevedia odlíšiť relevantnú informáciu na báze vedeckých poznatkov od názorov neodborníkov, resp. odborníkov na všetko, od ľudského genómu cez kvalitu potravín až po liečbu rakoviny. Žiaľ, takíto ľudia dokážu byť najmä na sociálnych sieťach dostatočne viditeľní, počuteľní, presvedčiví, vedia sa vyjadrovať takým jazykom, že pôsobia ako odborníci. Keď sa ich však spýtate, odkiaľ svoje poznatky čerpali, dostanete veľmi vágnu odpoveď. Preto my, vedci, stále apelujeme na dôležitosť overovania si informácií, aby sa ľudia naučili rozlišovať, čo je facebookový status nejakého kvázi odborníka a čo odborná inštitúcia, v ktorej pracujú profesionáli, ktorých expertíza je založená na vede. Na druhej strane, myslím si, že aj vedci by sa mali vyjadrovať len v rámci svojej expertízy a striktne si chrániť hranice svojej odbornosti. Aj to môže pomôcť ku zvýšeniu dôvery vedy na Slovensku.
Badáte v poslednej dobe zvýšený záujem mladých ľudí o klimatológiu? Môže byť toto povolanie pre nich dnes, aj z hľadiska naliehavosti samotnej témy, viac príťažlivé?
Určite áno. Badám to aj z reakcii študentov na moje prednášky na Prírodovedeckej fakulte a keďže náš ústav je aj vedeckou inštitúciou, máme možnosť ako externí vedúci viesť študentov pri písaní ich bakalárskych, diplomových či dizertačných prác. Práve tu vidím reálny záujem. Napríklad už v tomto školskom roku budem odborne dohliadať na dve bakalárske a jednu diplomovú prácu študentiek z odboru Fyzická geografia a geoinformatika. Aj témy, ktoré som zverejnila pre možnosť vypracovania vo forme záverečnej práce, boli okamžite obsadené. Z toho vyplýva, že mladí ľudia majú o štúdium klimatológie záujem, najmä preto, že ponúka aj konkrétnu aplikáciu teórie v praxi. To u nich rezonuje najviac, nechcú sa venovať len základnému výskumu, chcú, aby ich práca bola pre spoločnosť prospešná, užitočná. Klimatológia im toto spojenie ponúka. Sama napríklad pracujem s jednou študentkou, ktorá končí učiteľský smer geografia – matematika a v rámci svojej záverečnej práce vytvára set didaktických pomôcok a interaktívnych nástrojov, ktoré majú pomôcť učiteľom na základných a stredných školách vysvetliť určité meteorologické javy, v jej prípade búrku. Ten set bude v blízkej budúcnosti voľne dostupný pre všetkých a bude sa dať na stránke SHMÚ stiahnuť zadarmo.
Ako vyzerá vaša práca? Odohráva sa prevažne za počítačom, alebo vyrážate za dátami aj do terénu?
Asi vás sklamem, ale väčšinu času trávim v kancelárii za počítačom. Na zber dát v teréne nám slúži meracia sieť staníc, keďže potrebujeme nielen aktuálne, ale historicky dlhodobo pokrývať celé Slovensko. Od počítača však vstávam pomerne často, ja aj moji kolegovia šírime osvetu medzi širokou verejnosťou, keďže sa snažíme zvyšovať povedomie o problematike klimatickej zmeny. Prednášame pre študentov i odborné inštitúcie, zúčastňujeme sa rôznych konferencií, takže naša práca je zaujímavá a pestrá a určite ju nevykonávame všetku len „od stola“.
Bývalá šéfka Facebooku Sheryl Sandberg, autorka motivačnej knihy pre ženy Lean in, hovorí: „Najdôležitejšie kariérne rozhodnutie je to, za koho sa vydáte.“
Mám veľké šťastie, že sa s manželom vieme rovnocenne deliť o povinnosti v domácnosti a takisto rovnocenne podporovať jeden druhého v práci. Bez väčších problémov sa nám podarilo nájsť mechanizmus, ako si deliť starostlivosť o deti i o chod domácnosti, manžel nemá problém zostať s deťmi doma, keď sú choré alebo majú prázdniny v škôlke. Tým pádom obaja disponujeme rovnakým časom, ktorý venujeme práci a kariérnemu rastu. V prostredí našich priateľov však nie sme žiadna svetlá výnimka. Nazdávam sa, že v našej generácii tridsiatnikov a štyridsiatnikov sú stereotypy typu „žena sa stará o domácnosť a muž číta noviny“ už viac menej prežité, aspoň tak to pozorujem v našej sociálnej bubline. Myslím si, že v dnešnej dobe ženy dokážu byť úspešné v práci, budovať si kariéru a popritom zvládať aj rodinu a domácnosť. Samozrejme, vždy na to treba dvoch.
Keby ste si mohli dopriať niekoľkomesačný sabatikal, čo by ste robili a kam by ste sa vybrali?
Kvôli deťom mi žiadny sabatikal ešte dlho nehrozí, ale čisto teoreticky: keďže rada cestujem a spoznávam nové krajiny, a to nielen krásu ich prírody, pamiatok či architektúry, ale aj mechanizmy fungovania danej spoločnosti, v tomto smere ma asi najviac láka Škandinávia. Obdivujem Severanov v tom, aký samozrejmý je ich rešpekt a úcta k prírode a všetkému živému.
Švédske matky s malými deťmi majú právo znížiť si svoj pracovný úväzok, povedzme na tri štvrtiny. Privítali by ste tento model aj vo svojej práci?
V mojej profesii by to hádam ani nemalo veľký význam. Veľmi však oceňujem režim home office. To je pre ženu a matku obrovský benefit, samozrejme, ak si vie pre prácu doma zariadiť skutočne dostatok kľudu a času. Moje deti sa už vedia zahrať aj samé, s manželom sa pri nich striedame, takže dokážem priebežne pracovať aj doma. Ak sú choré, nemusím hneď čerpať „óčéerku“. Našťastie nám zamestnávateľ prácu doma povoľuje, podľa mňa to určite prispieva aj k dobrým vzťahom na pracovisku.
Ste mladá vedkyňa, máte 35 rokov. Kde sa vidíte profesijne o päť, desať rokov?
Momentálne som veľmi spokojná s tým, ako fungujem, nech to tak vydrží čo najdlhšie (smiech). Dovoľte mi parafrázovať jeden pekný citát, ktorý som počula v súvislosti s klimatickou zmenou a našou adaptáciou na ňu. Ľudstvo si v dejinách vždy nastavovalo určitú rastovú krivku, všetko muselo napredovať, ale nie je to udržateľné do budúcnosti. Mali by sme sa preorientovať na model prežitia. Ak túto myšlienku prenesiem do svojej práce, namiesto potreby stále rásť, stúpať hore či dosahovať vyššie funkcie, mi skôr záleží, aby ten balans medzi rodinou a prácou, ktorý sa mi podarilo nastaviť, trval čo najdlhšie. Dnes sa viem plnohodnotne venovať tak rodine, ako aj práci, ktorá ma nielen živí, ale aj veľmi baví. Pekným zadosťučinením je aj ocenenie L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede, ktoré som tento rok získala. Práve zmysluplnosť mojej profesie je mojím hnacím motorom do budúcnosti. Aby moja práca bola stále hodnotená ako užitočná a prínosná pre prax a aby som mala možnosť zapájať sa do projektov, ktoré majú význam a odozvu v našej spoločnosti.
Svet potrebuje vedu, veda potrebuje ženy
Životnosť jadrových elektrární, mapy rizika výskytu sucha, ale aj kvantové hodiny a gravitácia. Tri mladé vedkyne pôsobiace na Slovensku, ktorých projekty sa snažia o praktické a inovatívne riešenia zložitých výskumných tém, ocenil 8. ročník talentového programu L’Oréal – UNESCO Pre ženy vo vede na Slovensku. V kategórii inžinierske vedy a technológie zvíťazila Ing. Jana Šimeg Veterníková, PhD., ktorá pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Laureátkou kategórie fyzikálne a formálne vedy sa stala Mgr. Natália Salomé Móller, PhD. z Fyzikálneho ústavu SAV – Centrum pre výskum kvantovej informácie. V kategórii vedy o živej prírode určila komisia ako víťazku Mgr. Líviu Labudovú, PhD. Pôsobiacu v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. Celkovo sa do programu tento rok zapojilo takmer 40 vedkýň.
Simonetta Zalová
foto Natália Jakubcová
Článok si prečítate v septembrovom čísle MIAU (2024)