Lizzo – Vyzlečená na kožu

 

 

„Nespomínam si, kedy som prvý raz z javiska zakričala: Mám vás rada! Ste nádherní! A dokážete čokoľvek! Ale myslím, že tam dolu je vždy niekto, kto to potrebuje počuť.“

 

Jej rodiskom je Detroit. Tam prišla takmer pred 32 rokmi na svet a tam aj do svojich desiatich rokov vyrastala, prevažne medzi stenami a v laviciach miestneho kostola. Spievala s ostatnými deťmi v gospelovom súbore a po skončení zboru fujazdila domov. Keď sa rodina presťahovala do Houstonu, akoby sa jej otvoril pred očami celkom nový svet: z rádia znel raper Lil´ Flip a Destiny´s Child, decká chodili oblečené v bláznivých farbách a aj vzduch vonku voňal akosi inak…

 

Dievčatko s flautou

Prišla na svet ako Melissa Viviane Jefferson 27. apríla 1988. V piatej či šiestej triede objavila nástroj, ktorý ju sprevádza dodnes. Flauta (dala jej meno Sasha) jej doslova prirástla k perám, cvičila na nej ako bláznivá, len aby všetkým ukázala, že v niečom môže byť najlepšia. „Snívala som, že to raz dotiahnem až do symfonického orchestra. Nie ako sólistka, po tom som neprahla, chcela som sedieť medzi ostatnými hudobníkmi. Sóloví flautisti občas perdstúpia dopredu, a to ma desilo.“ Aby sa dostala tam, kam chcela, najskôr sa učila hrať iba „od ucha“, teda napodobovaním toho, čo počula. Noty prišli na rad oveľa neskôr a posledné v poradí boli súkromné hodiny a drilovanie techniky. Miesto v školskej kapele však mala od začiatku isté. Nechýbala na žiadnom koncerte, ukázala sa vo všetkých sprievodoch, obliekala sa do farebných kostýmov. Bola „šéfkou“ sekcie fláut, všetci kráčali za ňou, udávala tempo, držala krok. A počas toho, ako dúchala do flauty, už sa videla aspoň v Paríži, chcela byť študentkou konzervatória, chcela byť slávna.

Napokon ostala doma, dostala sa na výšku a rovnými nohami skočila do šialeného kolotoča večierkov, ponocovania a neskorého vstávania. Mala pocit, že iba hrá, že stále beží na nejakú prednášku, že večer rapuje v pouličnom bare, aby si ju všimol niekto vplyvný a v noci jej spánok uniká medzi prstami. Bola vyčerpaná a do toho všetkého ochorel otec. „Všetko sa vtedy otočilo hore nohami a ja som prišla o podporu rodiny. Mama odišla, aby zarobila peniaze na otcovu liečbu.“ Melissa akoby zamrzla v čase. Odišla zo školy, vykašľala sa na flautu, prestala hovoriť s priateľmi: „Toto obdobie bolo príšerné. Prestala som hrať, a pritom flauta bola môj život. Vlastne, akoby som zmizla.“ Svoje „zmiznutie“ vysvetľuje ako únik do sveta, ktorý nebol reálny. Sveta myšlienok, hľadania, zamýšľania sa nad tým, čo chce vlastne robiť a kým chce byť. „A akýmsi zvláštnym spôsobom som prišla na to, že sa chcem stať speváčkou…“

 

Z Melissy sa stáva Lizzo

Prihlásila sa ako speváčka do miestnej rockovej kapely a ako umelecké meno si začala uvádzať svoju prezývku zo školy. Lizzo. Kapela ju, na počudovanie, hneď prijala, jej spev síce nebol nič, z čoho by ľudia padali na zadok, ale táto baba mala v sebe čosi, čo púta pozornosť. Lizzo sa bavila. Učila sa, aké príjemné je stáť v popredí, aké je byť sólovou speváčkou. Chcela sa spevom vyjadriť a na to potrebovala svoj hlas. „Zisťovala som, ako ďaleko môžem ísť, ale, popravde, veľa som vtedy kričala,“ smeje sa zo svojich začiatkov.

Pokusy o spievanie odrážali to, čo si pamätala z detstva. Jej rodina bola veľmi muzikálna, vždy v nej každý vyspevoval, hocikto vedel hrať na hudobný nástroj a ani hudobné vplyvy neboli len také ledajaké: sestra milovala Björk a Radiohead, otec zvykol počúvať Eltona Johna či Queen, Lizzo to teda skúšala všetkými smermi a počínala si čoraz lepšie. Lenže prišiel rok 2009 a prišla o otca. Zomrel príliš skoro a ju to vzalo natoľko, že sa celkom zrútila, uzavrela sa do seba a sotva prežívala. Odišla z domu, prespávala na gauči u priateľov alebo len tak na zadnom sedadle svojho auta, kým ju do života neprebralo ďalšie ráno. Mala dvadsať, prázdne ruky a žiaden plán, ako naložiť so svojou budúcnosťou…

 

Šťastie v Minneapolise

Hľadajúc nový dôvod na reštart, zbalila si zopár vecí a presunula sa do Minneapolisu. Šťastie jej prialo, netrvalo dlho a stala sa právoplatnou súčasťou životaschopnej hudobnej scény v meste. A vrátila sa k flaute. Bolo to ako znamenie z neba, akoby ju o to požiadal otec, ktorý jej tak veľmi chýbal a ktorému chcela vzdať hold. „Tak veľmi chcel, aby som pri flaute ostala. Celé to bolo neuveriteľné, cítila som, že robím správnu vec a že vďaka flaute som zasa bližšie k otcovi.“ Jej flauta akoby si žila nezávislý život: „Sasha má svojich fanúšikov, čo znie možno neuveriteľne. Takých, čo sa na koncertoch nevedia dočkať, až na nej začnem hrať. Vždy, keď mi ju niekto prinesie na pódium, spustia rev a šialený krik…“ smeje sa Lizzo. Flauta Sasha má aj vlastný instagramový profil (SashaBeFluting) a na ňom státisíce followerov, aj to je dôkaz, ako hudba dokáže spájať ľudí. „Myslím, že za to môže aj môj otec. Vždy tvrdil, že flauta je moja cesta.“

Lizzo inšpirovaná Minneapolisom založila niekoľko vlastných kapiel, GRRRL PRTY, Tha Clerb a aj čisto ženskú, trojčlennú The Chalice. Dievčatá dokonca vydali na lokálnej hip-hopovej scéne veľmi úspešný prvý album We Are the Chalice. A od toho momentu sa veci začali hýbať správnym smerom. Lizzo napísala tweet, ako obdivuje prácu Lazerbeaka, populárneho producenta z Minneapolisu a producent sa zakrátko ozval, že sa nebráni spolupráci. Zareagoval i Ryan Olson, ďalší producent, ktorý jej rovno nechal pred dom pristaviť auto – aby sa doviezla k nemu a aby mu počas dobre rozbehnutej párty predviedla niečo zo svojho repertoáru.

 

Pustiť to všetko von

Lizzo podpísala spojenectvo s Olsonom a jeho vydavateľskou značkou Totally Gross National Product, na spolupráci sa však dohodla s oboma producentmi, len aby jej prvý štúdiový album znel čo najlepšie. Vydali ho spoločne v roku 2013 pod názvom Lizzobangers a predstavili na ňom 13 skladieb. Vrátili sa v nich k hip-hopu 90. rokov a Lizzo sa prejavila ako interpretka schopná vyrozprávať pútavé príbehy vlastným jazykom. So svojím temperamentným vstupom na hip-hopovú scénu bola nadmieru spokojná, do albumu vliala celé svoje srdce, hnev i frustráciu, ale i radosť a vtip predchádzajúcich rokov. Bol to album mladej ženy z Minneapolisu, ktorá zažila finančné ťažkosti, život bez domova a stratu otca. Ale aj obrovský prerod a znovuzrodenie. „Lizzobangers bol produktom rokov, keď som sa cítila nestabilne nielen finančne, ale aj emocionálne. Na tom albume občas kričím a niekde to zasa znie ako plač, ale vďaka bohu za tento album. Ja som ho jednoducho musela nahrať a pustiť všetko von.“

Naliehavé nutkanie vyjadriť sa hudbou ju donútilo, aby prakticky hneď po vydaní prvého albumu začala pracovať na ďalšom. Celý rok sa venovala projektu, do ktorého zapojila aj ďalšie umelkyne – speváčky so silným hlasom. „Napísala som najmenej 25 piesní, ale šla som zlým smerom,“ priznáva. „Až potom som sa dostala do bodu, kedy som vedela, čo chcem povedať.“ A čo bolo tým prelomovým bodom? Lizzo sa zúčastnila projektu, pri ktorom sa podobne ako iné osobnosti verejného života počas nakrúcania rozhovoru vyzliekla až do spodnej bielizne. Okrem iného pritom rozprávala o vzťahu ku svojej pokožke a telu. „Bolo to ťažké, priznávam, ale zároveň čosi ako katarzia, keď som si uvedomila, že na mňa ľudia reagujú pozitívne a že by som sa za svoje telo nemala hanbiť. Mala by som o ňom viac hovoriť.“ Aj vďaka tejto skúsenosti sa snažila „zdokonaliť svoj jazyk“, aby ju pochopilo viac ľudí. „Snažila som sa byť skôr láskavá ako agresívna.“ Lizzo sa uvoľnila, dospela a aj v štúdiu si to dokonale užila. Singel My Skin z druhého albumu Big Grrrl Small World (vydaný v roku 2015 pod vlastnou vydavateľskou značkou BGSW) bol vlastne čistý freestyle…

 

Už žiadne bláznivé dievča

Za dvanásť piesní na albume získala poväčšine nadšené kritiky, zároveň potvrdila, že je rovnako skvelá speváčka i rapperka. K piesni My Skin nakrútila pútavé video, ktoré začína emotívnym predslovom: Naučiť sa milovať samú seba, naučiť sa milovať svoje telo je cesta, ktorú musí absolvovať každý, špeciálne ženy. Cítim, že toto je dobrý spôsob, ako to prelomiť, ako spečatiť poslednú kapitolu „nauč sa mať rád“. V podobnom duchu sa nesie celé video, pieseň i jej odkaz reagujúci na celosvetové hnutie Black Lives Matter: Takto som vstala, takto som sa zobudila / v mojej koži / Nemôžem to zo seba zmyť, ani ty mi to nemôžeš vziať / moju hnedú pokožku…

Album sa nahrával v prekrásnom prostredí štúdia April Base hudobníka a producenta Justina Vernona (z kapely Bon Iver). Lizzo kvôli práci zakaždým cestovala do Wisconsinu, na miesto obklopené stromami a tichou prírodou. „Vždy to bol pre mňa osviežujúci únik. V meste sa na nás všetko valí, zažívame tam prílišný tlak a stres. Ale tu nebolo nič, len ticho alebo úžasné búrky. Byť na takomto magickom mieste mi pomáhalo stvoriť niečo krásne, myslím, že to na albume aj počuť…“

Rovnako ako na prvom albume, ktorý odštartovala skladbou Lizzie Borden (O Lizzie sa hovorí ako o feministickej ikone, ktorú týral otec a aj keď ju za jeho vraždu a vraždu nevlastnej matky súdili, napokon ju oslobodili a väzeniu sa vyhla), aj druhý začína feministickou skladbou – Ain´t I je inšpirovaná príbehom afroamerickej bojovníčky za ženské práva, aktivistky z 19. storočia Sojourner Truth. „Sú to dve rozdielne ženy z rozdielnej doby a rozhodnutie začať ich príbehmi moje albumy bolo podvedomé. Sú odrazom toho, aká som – už žiadne bláznivé dievča, ale žena oveľa viac zameraná na to, čo má význam. A myslím, že v Sojourner Truth som našla výbornú reprezentantku…“

 

Svet potrebuje Lizzo

Popularita Lizzo stále rástla a jej nepopierateľný talent bol čoraz viac žiadaný. Keď po prvý raz vošla do štúdia k producentovi Rickymu Reedovi, nominovanému na Grammy, známemu vďaka spolupráci s hviezdami ako Jessie J., Meghan Trainor alebo Jason Derulo, poriadne jej stiahlo hrdlo a zalapala po dychu. Rada o sebe hovorila, že je rapperka, ale on isto bude chcieť na vlastné uši počuť jej spev. A tak sa i stalo. Reed sa chcel uistiť, že Lizzo je tá správna speváčka a hudobníčka, mal s ňou totiž spolupracovať na jej ďalšom albume, zo všetkého najskôr na piesni Worship, a tá si vyžadovala hlas ako hrom. Lizzo sa najskôr zháčila, tvrdiac, že doteraz spievala len málo, nie je si teda istá, či takúto výzvu zvládne, ale stačilo, aby otvorila ústa a „na štúdiu skoro odletela strecha“, ako sa neskôr nadšene vyjadril Ricky. „Počul som Arethu, počul som Chaku Khan, počul som dušu všetkých mojich obľúbených speváčok v celkom novom štýle. V štýle Lizzo.“ Ešte toho istého dňa oslovil svojho manažéra, že ju budú potrebovať, vlastne, že svet potrebuje ženu ako je Lizzo a výsledkom tohto kreatívneho nadšenia bol napokon prvý EP album Coconut Oil (2016), vydaný pod gigantickou značkou Atlantic Records. Lizzo sa podieľala na tvorbe všetkých šiestich piesní a, samozrejme, jeho ústrednými témami sú opäť sebaláska a obdiv ku všetkým tvarom a veľkostiam ľudského tela.

 

Body positive

Opísať sa pred druhými jej kedysi robilo problémy, ale dnes je už všetko inak: „V živote máme toľko negatívnych skúseností, občas zažijeme boľavé traumy, na druhej strane, sú tu aj pekné momenty… no traumy ostávajú. Nevieme ich hodiť za hlavu, musíme sa k nim vrátiť a nejako ich skúsiť pochopiť. A v mojom prípade, so všetkým, čo kedy ohrozovalo moje sebavedomie, mám pocit, že o všetkých príznakoch neistoty musím otvorene hovoriť.“ Napríklad o nenávisti k svojmu telu. Hanbila sa zaň, denne ju trápili otázky typu – prečo nie je jej chrbát plochý ako chrbát jej sestry, prečo sú jej ramená také mäkké a neforemné? „Takže keď sa dívam na svoje telo a hanbím sa za každú maličkosť, ktorú na ňom vidím, musím sa na každú nenávidenú časť môjho tela začať pozerať s láskou. A nechcem pri tom zbierať lajky alebo sa pridávať k hashtagom nejakého konkrétneho body positive hnutia. Nerobím to pre druhých. Robím to pre seba.“

Pre Vogue sa vyjadrila, že túži, aby sa ženy ako ona dostali do showbiznisu. Aby neboli prehliadané, aby sa im dostalo úcty a pozornosti. Chce, aby ju i jej tanečníčky videli malé dievčatá a aby vedeli, že aj ony môžu dosiahnuť to, čo si zaumienia. Mimochodom, tanečníčky, ktoré ju na koncertoch a v klipoch obklopujú, takisto nezapadajú do mainstreamu, pokiaľ ide o ich postavy, ale – komu to vadí?! Lizzo je šťastná, že svoje The Big Grrrls má okolo seba a že ich tanec je prvotriedny. Ich pohyby privádzajú davy fanúšikov do šialenstva. „Chcem, aby boli veľké dievčatá na pódiu. Koho zaujíma ich veľkosť? Sú to skvelé tanečníčky. Chcem, aby si ich všimla Beyoncé a mohla s nimi pracovať…“ Tanečníčky, kamarátky, veľké ženy, talentované umelkyne… Lizzo je nadšená, že doba Instagramu praje komunite, čo sa nehanbí a ukáže všetky typy tiel a veľkostí. Páči sa jej, že na titulných stranách magazínov vídať aj modelky s krivkami, že sa žena „krv a mlieko“, prekrásna Ashley Graham objavila v prestížnom časopise Sports Illustrated: „Ashley nie je najlepšia plus size modelka. Je to najlepšia modelka našej doby. A je neprehliadnuteľná. Veľké ženy z celého sveta sa stávajú neprehliadnuteľné.“

 

Cuz I Love You

Nie každý deň je však taký pozitívny, ako by si Lizzo želala. Aj ona máva svoje krízy, ba stáva sa, že sa pred vystúpením len so sebazaprením navlečie do kostýmu, ak je priúzky alebo ukazuje príliš veľa. Jednoducho, poučka o sebaláske nefunguje nepretržite. V roku 2018 preto oslovila terapeuta, ktorý jej pomohol nájsť stratenú vnútornú rovnováhu a pomohol jej zlepšiť aj naštrbený vzťah s matkou. Zrušila zopár koncertov, keď sa necítila vo svojej koži. A vlastné texty si začala opakovať ako motivačné mantry. Vďaka tejto novej skúsenosti sa pustila s novými silami do práce na treťom, zatiaľ svojom najintímnejšom štúdiovom albume. Ten uzrel svetlo sveta len minulý rok, volá sa Cuz I Love You (apríl 2019) a objavuje sa na ňom aj veľký vzor Lizzo, rapperka Missy Elliott či rapper Gucci Mane. Obal, na ktorom sedí nahá, zahalená len do dlhočizných vlasov, zverejnila o nejaký ten mesiac vopred a oznámenie o vydaní nového albumu, tri roky po predchádzajúcom, vyvolalo medzi jej fanúšikmi obrovské nadšenie. Album napokon vyšiel v klasickej verzii s jedenástimi skladbami, aktiež v de luxe vydaní, na ktorom je štrnásť piesní a napokon aj vo verzii „super de luxe“ s počtom piesní šestnásť. Verzia de luxe bola nominovaná na cenu Grammy v kategórii Album roka. Len pre upresnenie: Lizzo bola koncom minulého roku na cenu Grammy nominovaná v ôsmich kategóriách a na úspech napokon premenila tri nominácie. Ocenenia si prevzala na slávnostnom vyhlasovaní cien v losangeleskej Staples Center aréne v januári 2020. Mesto anjelov jej ležalo pri nohách, keď vystúpila na pódium v našuchorených šatách s trblietkami. To isté mesto, kde predtým nenápadne navštívila zapadnutý obchodík s hudobninami a hľadala knihu o flautách od dánskeho flautistu a skladateľa Carla Joachima Andersena.

 

 

Gabina Weissová

foto Warner Music

 

Článok si prečítate v aprílovom čísle MIAU (2020)