Keď sa raz kráľ opýtal statočného človeka, ako to má s tými tromi grošmi pláce, dozvedel sa vec nevídanú: iba z jedného musí sedliak vyžiť. Pretože jeden treba požičať malému synovi a jeden vrátiť starému nevládnemu rodičovi. Veľa finančného ponaučenia sa ukrýva v rozprávkach… Ktovie, ako to majú zariadené v rodine Muskovcov. Maye Musk sa zrejme nemusí uspokojiť s jedným grošom od svojich troch detí. Všetky tri sú mimoriadne úspešné. Pričom ten najstarší, len tak mimochodom, je najbohatší muž planéty.
No tak pozor: degradovať šmrncovnú sedemdesiatničku na osobu, ktorá sa na staré kolená necháva živiť svojimi potomkami, by bola donebavolajúca drzosť. Mala by na to síce plné právo, veď počas ich detstva drela ako kôň, aby detiská postavila na vlastné nohy. Mohla by to úplne prirodzene očakávať: veď keď jej potomok len tak vysolí 44 miliárd dolárov (nie, to nie je preklep) za kúpu sociálnej siete, nemal by mať najmenší problém šuchnúť svojej mamine sem-tam nejaký ten miliónik na prilepšenie, všakže. Možno sa to aj deje a nebolo by na tom absolútne nič čudné. Faktom ale je, že Maye, očarujúca bielovlasá dáma, na peniaze syna odkázaná nie je. Má vlastný biznis v oblasti klinickej výživy a má vlastný biznis v modelingu. Áno! Na jar 2022 sa stala najstaršou modelkou, aká sa kedy objavila na titulke známeho plavkového vydania Sports Illustrated. Má 74 rokov. No a čo? Trápi to vari niekoho? „Keby som pred tridsiatimi rokmi povedala, že v tomto veku budem pózovať v plavkách, považovali by ma za bláznivú. Som nadšená, že môžem ľuďom ukázať, že aj ženy po sedemdesiatke môžu byť nádherné,“ vyjadrila sa Maye vo videu zverejnenom športovým magazínom. Posúvanie hraníc nie je pre ňu nič nové. Už pred piatimi rokmi sa stala najstaršou modelkou pre značku CoverGirl a pred jedenástimi sa ako svieža šesťdesiatnička bez okolkov vyzliekla pre titulku New York Magazine. Vo svete modelingu sa pohybuje závratné desaťročia a nevyzerá, že by mala v úmysle s tým seknúť. Veď prečo by aj – keď sa vo svojom „babičkovskom“ veku podchvíľou dočká spolupráce na videoklipe pre Beyoncé alebo účinkovania v reklamách na čokoľvek, od kozmetickej značky CoverGirl po cereálie Kellog’s? „Bola som slávna, kým sa nepreslávil Elon,“ povedala Maye s úsmevom na margo svojho najbohatšieho dieťaťa, miliardárskeho podnikateľa. Ale ani nad ostatnými deťmi nemá prečo lámať palicu. Kimbal je zakladateľom troch potravinárskych spoločností a dcéra Tosca je ocenenou producentkou a režisérkou, ktorá prevádzkuje aj vlastnú streamovaciu službu. Nie práve zlé na súrodencov, ktorí vyrastali v prostredí, kde obracanie každého groša nebolo celkom neznámym úkonom.
Detstvo á la Indiana Jones
Priezvisko Musk je dnes synonymom nepredstaviteľného bohatstva – alebo snáď chcete tvrdiť, že predstaviť si majetok v hodnote dvesto miliárd dolárov je vaša každodenná rutina? Elona, pochopiteľne, pozná vari každý, jeho matku nie každý, ale mnohí… Dnes si spokojne môže užívať svoj seniorský život, pozorovať, ako sa jej dietky pasujú so svojimi životmi a spomínať na svoj vlastný. Nekopilo sa v ňom veľké materiálne bohatstvo. Skôr dobrodružstvo. Na svet prišla v apríli 1948 v kanadskom Saskatchewane ako jedno z dvojčiat a jedno z piatich detí svojráznych, nekonvenčných rodičov. Otec Joshua bol jeden z priekopníkov chiropraxie a vášnivý amatérsky archeológ a matka Wyn manželovi nielenže ochotne vo všetkom pomáhala, ale neváhala sa s ním a všetkými deťmi terigať cez pol sveta, len aby ukojil svoje objaviteľské vášne. Tie ho rok čo rok hnali do Afriky. Po pár rokoch usúdil, že praktickejšie bude rovno sa v Afrike zabývať, takže v roku 1950 sa rodina z Kanady presťahovala do Pretórie v Južnej Afrike. Tam sa úplne „zbláznil“. „Mala som iba štyri roky, keď nás všetkých natrepal do malého lietadla a vzal nás na výlet okolo sveta. Bolo to niečo úžasné,“ spomínala si neraz Maye, ktorá dobrodružstvá ako z filmu Indiana Jones zažívala rok čo rok. Vždy v júni alebo júli v Joshuovi „vzkypeli hormóny“ a hajde do púšte Kalahari hľadať mysteriózne Stratené mesto, ktoré údajne pri svojom prechode cez púšť na konci 19. storočia objavil slávny kanadský prieskumník William Leonard Hunt. „So súrodencami sme obvykle spávali na korbe auta alebo na zemi, s hlavami prikrytými spacími vakmi, aby nám hyeny nezjedli tváre… nik nemal takých rodičov ako my. Asi neboli úplne normálni, ale my, deti, sme to milovali.“ Maye si pamätá, ako jej mama po každej výprave pripravila rozsiahlu prezentáciu a na dámskych stretnutiach robila pútavé prednášky s fotografiami a vtipným rozprávaním. Joshuova pátracia vášeň sa v priebehu desiatich rokov vyčerpala, čo Maye zasa až tak neprekážalo, pretože už vtedy sa pohrávala s myšlienkou skúsiť to ako modelka. Bola veľmi pekná a v pätnástich začala s prvým fotením pre katalógy a reklamami na zubné pasty. V dvadsiatich sa dostala do finále Miss South Africa a jej modelingová dráha by sa zrejme uberala do hviezdnych výšav, keby jej do života veľmi skoro nevstúpil manžel. A deti.
Svadba, materstvo, rozvod
Vydať sa v dvadsiatich dvoch nebolo v 70. rokoch minulého storočia nič nezvyčajné. Iste, kariéra je fajn, ale zakotviť pri manželovi a mať deti bolo vtedy pre mnohé dievčatá úplne najviac, Maye nevynímajúc. Za svoju lásku zo strednej školy, juhoafrického inžiniera Errola Muska, sa vydala v roku 1970 a plodenie potomkov vzala dvojica útokom: ani nie rok po svadbe privítali na svete syna Elona, o ďalší rok syna Kimbala a po dvojročnej pauze sa im narodila dcéra Tosca. V dvadsiatich šiestich rokoch bola Maye v plnom materinskom záprahu a je obdivuhodné, že popri troch malých deťoch dokázala aj študovať a získať magisterský titul v odbore dietetika. V manželovi príliš veľkú oporu a pomoc nemala. Ako v roku 2019 povedala pre Harper’s Bazaar, manželstvo šlo rýchlo z kopca a bola by s ním sekla už skôr, ale v Južnej Afrike neboli rozvody povolené až do roku 1979. Akonáhle však bolo zákonne možné manželský zväzok ukončiť, 31-ročná Maye poslala Errola k vode – a ostala sama s tromi drobcami. V priebehu desiatich rokov stihla všetko, od zoznámenia sa s budúcim manželom až po jeho vypoklonkovanie. Až po rokoch v jednom rozhovore priznala, že roky po rozvode bola ustavične na nervy: „Mala som dlho žalúdočné bolesti. Permanentne som sa bála, že nedokážem uživiť svoje deti.“ Zároveň však mala guráže na rozdávanie a snívala o tom, že si vybuduje prax ako nutričná poradkyňa. Šla na to cielene: „Presedela som hodiny v rôznych čakárňach, nechávala tam letáky s ponukou mojich služieb v oblasti výživy, dávala sa do reči s pacientmi, ktorí tam čakali na vyšetrenie… Takto som si získavala klientov.“ Začiatkom 80. rokov sa jej prax pekne rozbehla, ako poradkyňa pracovala z domu, ale túžila aj po kontakte s vonkajším svetom. Oprášila teda svoje trochu hibernované modelingové kontakty a opäť sa vrátila do časopisov aj na predvádzacie móla. Vyzerá to jednoducho – ale nebolo. „Keď som nemala komu nechať deti, brala som ich so sebou. Boli so mnou v zákulisí, pomáhali mi pri obliekaní alebo sedeli pri stole, odstrčili kopy šminiek a robili si úlohy… Treba sa vedieť prispôsobiť.“ Maye sa musela prispôsobiť aj situácii, ktorá by zamávala s každou matkou: jej najstarší syn sa ako jedenásťročný rozhodol žiť s otcom. Nevedel stráviť fakt, že rodičia sa rozviedli a vinil z toho mamu. V priebehu rokov sa z toho nakoniec vyvinula akási striedavá starostlivosť, pretože Elon bol chvíľu u jedného, chvíľu u druhého rodiča, až kým sa pred 18. narodeninami nerozhodol pre odchod do Kanady a štúdium na Kráľovskej univerzite. A čo urobila podnikavá Maye? Zbalila seba aj zvyšné deti a hor sa za Elonom a novým životom do svojej rodnej krajiny.
Večere z bitúnku
Písal sa rok 1989, mala čosi po štyridsiatke a začínala odznova. Pod nohami sa jej síce už netmolil drobizg, ale deti stále neboli samostatné, takže sa s vervou sebe vlastnou pustila do zarábania. V Toronte pracovala na univerzite ako výskumná pracovníčka, čo malo svoje výhody, deti tam zadarmo mohli študovať. Popri tom sa nebránila modelingovým príležitostiam, nejakému foteniu, viedla kurzy výživy… „Bolo obdobie, keď som mala päť rôznych prác naraz, aby som to všetko utiahla.“ Ich prvé bývanie bolo v malom byte s regulovaným nájomným. „Tri týždne po nasťahovaní sme strávili odstraňovaním strašnej zelenej zamatovej tapety, ktorá bola všade a odlupovala sa. A prvá vec, ktorú som kúpila po prvej výplate, bol lacný koberec, aby sme nesedeli na holej zemi, pretože sme nemali sedačku ani stoličky,“ zaspomínala si Maye v roku 2015 na kanadské začiatky. Keď už bol koberec, prišla kúpa číslo 2: počítač pre Elona. Jej najstarší syn mal mániu pre klávesnice a rozsvietené obrazovky hádam od desiatich rokov, sám sa naučil programovať pomocou manuálu, dokonca vyvinul vlastnú hru. Brala ako úplnú samozrejmosť, že kedykoľvek k nej Elon príde, bude si môcť zapnúť svoj vlastný počítač a zainvestovala doň – aj napriek tomu, že často nemala peniaze, aby deťom urobila na večeru mäso. „Mala som klienta, ktorý vlastnil bitúnok, a ten mi raz za mesiac priniesol kus pečienky. Rozrezala som ju na štyri kusy a dala do mrazničky. Takto sme každý týždeň mali o jednu večeru postarané.“ Vedela, čo si finančne môže dovoliť. „Ak si finančne v tiesni, nemusíš chodiť na večere. Nemusíš chodiť do kina. A ak áno, nemusíš si tam dávať pukance alebo nachos. Môžeš ísť do kina najedený z fazuľového guláša. Moje deti dodnes spomínajú na fazuľový guláš, ktorý som varila, pretože je skvelý a lacný.“
Začiatkom 90. rokov tvrdo pracovala nielen Elonova matka, ale aj sestra Tosca, ktorá po škole vždy zamierila do luxusného obchodu s potravinami blízko ich bytu – nie preto, aby si nakúpila fajnovosti, ale aby ich tam predávala. Keď sa Maye vracia späť do toho obdobia, priznáva, že nemala veľa času kliesniť deťom ich cestu. „Nebolo kedy pomáhať deťom. Príliš veľa som pracovala, deti museli byť zodpovedné sami za seba.“ A aj boli. Elon bol taký prakticky od detstva. Bol nadšený pre všetko, čo sa týkalo počítačov, v škole nemal žiadne zásadné problémy, až na priateľov. „Bol najmladší a najmenší v triede. Nemal kamarátov. Pre matku je ťažké to vidieť.“ Samotný Elon to ako tragédiu nevnímal, spokojne si žil vo svojom vlastnom Matrixe, poletoval z univerzity na univerzitu, čo zaklincoval v roku 1995, keď na Stanfordovej univerzite v Kalifornii pobudol celé dva dni. „Nijako ma to neprekvapilo. Elon si od desiatich žil podľa seba a ja som to mohla iba pozorovať,“ konštatovala Maye s úsmevom v roku 2015. Pozorovať – a financovať, patrilo by sa dodať, lebo v Kanade ozaj drela a odkladala, čo sa dalo. Keď jej potom najstarší syn dal na známosť, že dva dni štúdia na Stanforde mu stačili a má v úmysle pobrať sa svojou cestou, iba prikývla a pokračovala v odkladaní ďalej. Tušila, že peniaze sa zídu. Elon si vymyslel softvérovú spoločnosť Zip2, ktorá vyvinula internetového sprievodcu mestom s mapami a zlatými stránkami a aby na tomto poli nemusel bačovať sám, zlanáril do podnikania aj mladšieho brata. Teda, presnejšie povedané, Kimbala k Elonovi popchla samotná Maye: „Kimbal chodil v noci do mojej kancelárie a s Elonom, ktorý bol v Silicon Valley, hodiny diskutoval o problémoch a víziách jeho podnikania. Keď môj účet za telefón dosiahol 800 eur mesačne, navrhla som Kimbalovi, aby nechal svoje veci tak a pridal sa k Elonovi.“ Keďže sama si prešla tortúrou rozbiehania vlastného podnikania, vedela, že chalanov čakajú zakopnutia, sem-tam pády a množstvo prebdetých nocí. Pomáhala, ako vedela. Každý mesiac lietala z Toronta do Silicon Valley. Starala sa o kancelárske výdavky, kupovala im jedlo, oblečenie, zainvestovala do nábytku v kanceláriách. V roku 1996 vybrala všetky svoje úspory, 10.000 dolárov a dala ich synom na podporu ich firmy. „Bola to moja najlepšia investícia vôbec,“ tvrdí opakovane dodnes. Pamätá si noc, počas ktorej do druhej ráno tlačili farebné prezentácie firmy pre potenciálnych klientov. „Boli sme vyšťavení, ale nadšení. Šli sme do najlepšej reštaurácie v Palo Alto a chalanom som povedala – toto je poslednýkrát, čo používam svoju kreditnú kartu na vaše večere. A tak to aj bolo.“
Hračkárske autíčko na päťdesiatku
Roky 1997, 1998 – spomínate si, že by ste vtedy evidovali meno Musk? Asi sotva. To, že ho raz agentúra Bloomberg označí za najbohatšieho človeka na svete, Elon vtedy nemohol tušiť. Bol rád, že sa mu s Kimbalom úspešne rozbieha Zip2. Mamu potrebovali aj naďalej. „Každý piatok večer som si prenajala auto, v sobotu ráno som fotila v San Franciscu alebo Sacramente a potom som šla do kancelárie Zip2 asistovať pri obchodných stretnutiach mojich synov.“ Každotýždenné presúšanie sa krížom krážom po kontinente by však umorilo aj koňa, a tak sa na dva roky presťahovala do San Francisca, aby mala synov lepšie pod dohľadom. Pracovala na plné obrátky na všetkých frontoch, svojich vlastných aj svojich potomkov, a tí to všetko videli. V apríli 1998 sa Maye ocitla na prahu päťdesiatky a deti jej chceli dopriať darček, na aký sa nezabúda. Pekný dom a dobré auto k tomu… Ešte stále však nemali plné vrecká dukátov, takže to vymysleli šalamúnsky. „Dali mi malý domček na hranie a autíčko vo veľkosti zápalkovej škatuľky a povedali: Jedného dňa ti toto kúpime v skutočnej veľkosti. Bolo to veľmi milé,“ zhodnotila po rokoch, keď už mala aj dom, aj auto. Bratia Muskovci čoskoro potom, v roku 1999, spoločnosť Zip2 predali firme Compaq Computer za viac ako 300 miliónov dolárov a Elon sa v novom tisícročí nezadržateľne vydal na cestu, ktorá ho do dnešných dní doviedla k majetku vyše dvesto miliárd dolárov. Matke bolo jasné, že jej najstarší syn už pevne stojí na vlastných nohách, ale to sa dalo povedať o všetkých troch potomkoch. Kým Elon svoju životnú cestu dláždil názvami ako PayPal, Space X, Starlink, Tesla či najnovšie Twitter, mladší Kimbal sa upísal plným hrncom a dobročinnosti: založil sieť reštaurácií The Kitchen, ktorá berie produkty od miestnych farmárov a zároveň každá z reštaurácií prispieva do Kitchen Community, ktorá zakladá školské záhrady po celých Spojených štátoch. Aj za tieto aktivity sa Kimbal stal Globálnym sociálnym podnikateľom roku 2018. Za bratmi nezaostáva ani ich sestra Tosca. Očaril ju svet filmu, v ktorom sa pohybuje či už ako producentka, alebo šéfka streamovacej služby Passionflix. Skrátka a dobre, Maye Musk sa rozhodne nemusí sťažovať, aké potomstvo sa jej podarilo priviesť na tento svet. A takisto si nemôže ťažkať, že by deťom obetovala svoje pracovné sny. Motor svojej kariéry totiž poriadne nakopla v čase, keď sa mnohé ženy začínajú tváriť, že „to už majú za sebou“ a rozhodla sa, že po päťdesiatke bude mať to najlepšie ešte len pred sebou.
Ivana Ilgová
foto Sita
Celý článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2023)