Olej na pokožku, jadierka proti depresii, afrodiziakum
Máme po Halloweene aj po dušičkách a ostali nám po nich tekvice. A často i otázka: čo s nimi? Všeličo… napríklad si z nich môžete vysušiť chutné jadierka. Pohladíte žalúdok, pankreas aj pečeň. A, muži pomôžu prostate…
Pôvod tekvice treba hľadať v Strednej a Južnej Amerike. Pestovala sa tam už v roku 4500 pred naším letopočtom. Jej vlastnosti poznali a využívali miestni Indiáni, pričom jedli nielen plody, ale aj listy a semienka. Vedeli totiž, že práve v nich sa ukrýva tajomstvo kvalitného sexu a štíhlosti. Tieto časti tekvice pôsobia totiž ako afrodiziakum a majú i diuretické účinky. Keď sa tekvica v 15. storočí dostala do Ázie, stala sa jednou z hlavných ingrediencií orientálnej kuchyne. V Európe ju začali používať až o sto rokov neskôr.
Multifunkčná
Tekvica sa využívala aj na výrobu riadu. Slúžila v podobe tanierov, naberačiek či nádob na uskladnenie jedla. No nielen Indiáni boli vynaliezaví, keď sa dostala do južných oblastí Slovenska, vinári ju používali ako hever na vyťahovanie vína zo sudov. Tekvice sa používali tiež na výrobu hudobných nástrojov.
Poznáme mnoho druhov tekvíc, od maličkých až po obrovské, ktorých plody vážia aj 25 kilogramov. Na území Slovenska sa pestujú najmä štyri druhy: tekvica obyčajná, veľkoplodá (sem patrí aj obľúbená Hokkaido), figolistá a muškátová.
Tekvica podľa Terézie Vansovej
Nová kuchárska kniha, 1914 (uvádzame v presnom znení)
Tekvica sa očistí, podrobí na hakličkách (strúhadlo – pozn. red.), posolí a nechá sa to chvíľu postáť. Na rajnici pripraví sa zápražka na žlto upražená, do nej sa dá tekvica, pomieša sa a nechá máličko dusiť. Zaleje sa polievkou, vodou alebo mliekom a nechá sa povariť, kým nie je mäkká. Má sa pozorovať, aby sa buď nerozvarila, alebo neostala tvrdá a chrupkavá. Do nej sa pridá rasce, kôpru alebo kto radšej, i tarkanu (estragón – pozn. red.). Keď sa k nej varí nejaké mäso, má sa polievkou zaliať a spolu ešte i s mäsom povariť. Na misu sa dá smotany, tekvica sa dá do nej a pozorne sa zamieša. Na vrch sa pokladie prichystané mäso, prípadne pečienka alebo tenké upražené lístky slaniny.
Mladé, takrečeno chresťové tekvičky, sa môžu i plniť. Musia byť ešte malé; očistia sa, rozkroja na poly, prostriedok sa vyškriabe ako obyčajne, do tekvičky sa dá plnka. Tá sa prichystá z polovice bravčového, z poly hovädzieho mäsa, môže sa vziať i klobáska, keď je čerstvá, aspoň netreba sekať a koreniť. K mäsu sa pridá toľko ryže, aby tvorila štvrtú čiastku celého, tak asi 1 – 2 decilitre. Ryža sa musí skorej spariť, lebo surová by všetku vlahu sobrala a plnka by bola suchá, ryža nedovarená. K ryži sa pridá jedno vajíčko, soli, korenia a na masti upraženej, drobno nakrájanej cibuľky (alebo i surovej). Všetko sa dobre rozmieša a každá tekvička naplní. Plnky sa pokladú do hlbokej rajnice, v ktorej je masť, nechajú sa pri pilnom podlievaní dusiť, uvarené sa zapražia.
Vitamíny aj vláknina
Dužina tekvice okrem veľkého množstva vody obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa v ľudskom tele premieňa na vitamín A. Tento antioxidant spolu s ďalším – vitamínom E – bráni poškodzovaniu buniek voľnými radikálmi a predchádza rakovine. Ak žijete vo veľkom meste, potraviny bohaté na vitamín E sú skvelým prostriedkom, ako dostať toxíny z tela.
Vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacín) posilňujú cievy a srdce, pomáhajú znižovať krvný tlak aj hladinu zlého cholesterolu. Vitamín B1 (thiamín), posilňuje nervovú sústavu, vitamín B2 (riboflavín) podporuje štiepenie tukov a cukrov a zlepšuje stav očí i pokožky. Tekvica obsahuje aj veľa minerálov. Draslík so silným močopudným účinkom vyplavuje z tela prebytočnú soľ, čím zlepšuje stav pri reumatizme a dne. Okrem toho je tekvica bohatá na meď, železo a horčík. Selén pomáha pri ochoreniach močových ciest. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie a chráni sliznicu žalúdka, tekvica pôsobí tiež ako jemné preháňadlo. A na vašom tanieri by sa mala pravidelne objavovať, ak máte problém s pečeňou a potrebujete ju regenerovať. Dužina a šťava veľkých a ťažkých tekvíc pomáha zbaviť sa prebytočných kilogramov a tukových vankúšikov.
Tekvicová polievka podľa Johna Steinbecka
Na východ od Raja, 1952
„Bratranec je z vetvy Suey Dong. Nedávno sa musel schovávať, aby si zachránil zdravú kožu, a naučil sa pritom variť. Vezmete tekvicu, vložíte ju do hrnca a opatrne odkrojíte jej vršok, strčíte do nej celé kura, huby, vodné gaštany, pór a trošku to celé okoreníte zázvorom. Potom priklopíte vršok a pomaly tú tekvicu varíte, pokiaľ možno aj dva dni. Vraj je to dobré.“
Jadierka
Tekvicové semienka sú veľmi hodnotnou lahôdkou z rastlinnej ríše a nadmieru prínosnou zložkou nášho jedálnička, ktorá nutrične a chuťovo plne nahradí nezdravé čipsy, chrumky či tyčinky. Jadierka, aké dostanete v predajniach so zdravou výživou, majú orieškovo sladkastú chuť. Sú tmavozelenej farby, ploché a veľké približne centimeter. V tejto podobe sú zbavené tvrdého svetlého obalu. Samozrejme, kupujte ich len nepražené.
Semená tekvice spomaľujú proces starnutia ľudských buniek a patria k najbohatším zdrojom aminokyseliny tryprofán. Keďže ju poškodzuje tepelné spracovanie potravín, väčšina ľudí trpí jej nedostatkom. Pritom práve ona ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eliminovať sklony k depresii. Tekvicové jadierka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Kyselina linolová, palmitová a steatorová sú nevyhnutnými stavebnými prvkami pri tvorbe vitamínu D, hormónov a bunkových stien. Selén pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi a stopové množstvá jódu zabezpečujú správne fungovanie hormonálneho systému. Asi štvrtinu obsahu tekvicových semienok tvoria proteíny a až 45 % tvoria kvalitné nenasýtené kyseliny, potrebné na dýchanie buniek, regeneráciu bunkových stien, transport cholesterolu a fyziologicky dobrú činnosť žliaz.
Tekvicové semienka ocení prostata. Obsahujú totiž cucurbitacíny (odvodené od názvu čeľade Cucurbitaceae), ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Ten stimuluje bunky prostaty k ďalšiemu rastu a zapríčiňuje ich nežiaduce zväčšenie. Cucurbitin má taktiež silné protiparazitické účinky a môže paralyzovať črevné cudzopasníky ako pásomnice a škrkavky. Nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty zohráva aj zinok, ktorý sa v tekvicových jadierkach nachádza vo väčšom množstve. Tiež horčík, mangán, meď a železo. Priaznivý je aj obsah vitamínov skupiny B, vrátane vitamínu B17, s protinádorovým efektom.
Všeobecne sa odporúča zjesť hrsť surových, nepražených semienok na prázdny žalúdok dvakrát denne. Odborníci odporúčajú vždy po týždni užívania jeden týždeň vynechať.
Tekvicová Hokkaido polievka RAW
Potrebujeme na 4 porcie: 1 stredne veľkú tekvicu Hokkaido, 5 cherry paradajok, 1 vetvičku rozmarínu, 1/4 šálky kešu orechov, 1/4 šálky panenského olivového oleja, 1 strúčik cesnaku, 2 PL morskej soli, 2 PL agávového sirupu, čierne korenie, 2 šálky teplej vody do 40 °C.
Príprava: Tekvicu zbavíme šupky a jadierok, nakrájame na menšie kúsky. Všetky prísady vložíme do vysokootáčkového mixéra a mixujeme približne 8 minút. Polievku môžeme dozdobiť tekvicovými semienkami alebo lúpanými konopnými semienkami a šafranom.
Olej
Olej z tekvíc sa pýši tmavozelenou farbou a orechovou chuťou. Samozrejme, panenský, lisovaný za studena. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Možno ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Spevňuje nechty a vlasy. Obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén. A tiež jód, ktorý si náš organizmus nedokáže vyrobiť. Ak v tele chýba, výsledkom bude lenivá štítna žľaza, labilné nervy a oslabená imunita. Nedostatok jódu sa vyskytuje aj pri osteoporóze, chronických zápaloch močových ciest, kôrnatení tepien a problémoch s vlasmi a nechtami.
Tekvicová Hokkaido polievka
Potrebujeme na 4 porcie: 1 stredne veľkú tekvicu Hokkaido, 40 g kryštálového cukru, 300 ml smotany, 1 ČL kurkumy, 200 ml vody, 1.000 ml kuracieho vývaru, marhuľový džem, soľ, opražené tekvicové semienka.
Príprava: Z prekrojenej tekvice vyberieme lyžicou mäkké vnútro s jadierkami, tie vložíme do hrnca s vodou (200 ml), krátko varíme a keď dosiahne var, oheň stiahneme a varíme ďalších 15 minút. Potom to všetko cez jemné sitko prepasírujeme do pripraveného kuracieho vývaru. Medzitým pevnú tekvicovú dužinu nakrájame na väčšie kocky, a tie potom dáme do kuracieho vývaru, do ktorého sme už vliali prepasírovaný tekvicový vývar. Pridáme kurkumu a povaríme. Keď dosiahneme var, oheň stiahneme a varíme ďalších 15 minút. Pridáme soľ, cukor, marhuľový džem a smotanu a necháme variť ešte 5 minút. Pred podávaním rozmixujeme tyčovým mixérom a na tanieri môžeme dochutiť ešte soľou i mletým čiernym korením a dozdobiť opraženými tekvicovými semienkami, lístkami petržlenovej vňate či inými bylinkami podľa vlastnej chuti. Taktiež možno k polievke pripraviť chrumkavé krutóny alebo čipsy.
Listy
Sú bohaté na vitamíny A a C, vápnik a železo. Predstavujú účinnú prevenciu osteoporózy a pomáhajú pri anémii a cukrovke. Dokážu tiež účinne zabojovať proti parazitom. Nemusíte ich variť ani dusiť, stačí ich pridať do vášho zeleného smoothie. Vyvrtli ste si členok? Priložte si na boľavé miesto listy tekvice.
Tekvicový koláč
Potrebujeme: 250 g hladkej špaldovej múky, 250 g masla, 1 vajce, 2 PL práškového cukru, 1 ČL citrónovej kôry, 1 ČL kypriaceho prášku, štipku soli.
Na plnku: 400 g Hokkaido tekvice, 100 ml smotany na varenie, 4 PL trstinového cukru, 1 ČL mletej škorice, smotany na varenie, 2 vajcia.
Príprava: Formu na pečenie (priemer 26 cm) vymastíme maslom. Vypracujeme hladké cesto (maslo zmiešame s vajcom, múkou, cukrom, kypriacim práškom, soľou a citrónovou kôrou) a potom ho vyvaľkáme na hrúbku cca 2 mm a uložíme do formy na pečenie. Medzitým si pripravujeme plnku: ošúpanú tekvicu nakrájame na kúsky a uvaríme do mäkka. Po uvarení vodu zlejeme a tekvicu rozmixujeme tyčovým mixérom na pyré. Pridáme vajcia, cukor, škoricu a znova dáme variť. Po pridaní smotany privedieme k varu. Keď plnka trocha zhustne, nalejeme ju na cesto a cca 35 – 40 minút pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C, pokým nezhnednú okraje cesta. Koláč krájame až po vychladnutí. Na záver ho môžeme dozdobiť tekvicovými jadierkami, mandľami, orieškami, kopčekmi šľahačky či bodkami marhuľového džemu – podľa vlastných predstáv a chuti.
Čo s ňou
Hoci sa výdatne používa v teplej kuchyni, aj surová má veľké výživné hodnoty. Čo všetko sa dá z tekvice urobiť? Nielen svetlonos a pekná jesenná dekorácia. Na internete nájdete mnoho raw receptov na tekvicový koláč, krém či tekvicové wrapy. K chutným patrí aj polievka z tekvice vymixovanej výkonným mixérom. Ak chcete tekvicu spracovať a jesť ju neskôr, mrazenie sa neodporúča. Obsahuje veľa vody a po rozmrazení sa spolu s ňou odplavia chuť aj živiny. Z tekvice si však možno pripraviť chutné pickles – kvasenú zeleninu. Kvasením sa znásobí objem vitamínu C, komplexu béčok a k živinám pribudnú cenné probiotické baktérie.
Kvasená tekvica (pickles)
Potrebujeme: Nádobu na kvasenie (keramický hrniec, zatvárateľný pohár), tekvicu, soľ, korenie a bylinky podľa vlastnej chuti.
Príprava: Tekvicu na hrubo nastrúhajte alebo nakrájajte. K nej pridajte soľ (v pomere cca 1 kg tekvice / 20 g soli), rascu, koreniny a bylinky podľa chuti, zmiešajte vo veľkej mise, dajte do keramického hrnca alebo pohára a poriadne ju zatlačte, aby sa uvoľnila šťava. Potom ju naďalej treba zatláčať a prípadnú penu odstraňovať. Tekvica by mala byť stále v tekutine, bez prístupu vzduchu. Približne za týždeň bude vykvasená a potom ju možno preložiť do vysterilizovaných pohárov. Takto prirodzene konzervovaná kvasená zelenina – pickles – vydrží v chladničke niekoľko mesiacov.
Tekvica na zimu do súdka
podľa Terézie Vansovej
Do súdka alebo inej čistej nádoby dá sa na spodok kôpor, bobkový list, čierne korenie, pár bižalmov (dula – pozn. red.) alebo pokrájaných jabĺk a hrsť soli. Na to sa dá nahoblovaná tekvica, ktorá sa musí dobre potlačiť, medzi kladením tekvica sa má málo soliť. Hlavne sa musí tuho utískať. Pritisnúť ako kapustu: najprv sa dá čistá šata, potom doska, aby pristala do nádoby a zakryla celý vrch, na to sa dá skala. Keď začína plesneť, musí sa zmyť ako kapusta, ba i čistej vody sa prileje ak treba.
vitarian.sk, Jana Klimanová
foto iStock
Článok si prečítate v novembrovom čísle MIAU (2021)