V Paríži žijú už dosť dlho na to, aby o Vianociach v jednom z najkrajších miest sveta vedeli (takmer) všetko. Takže Joyeux Noël, Parížanky!
Natalia Sklenaříková (42)
Advokátka. V Paríži žije 22 rokov.
Mladšia sestra slávnej topmodelky do Paríža prišla po maturite ako devätnásťročná. V Paríži vyštudovala právo a dnes tam pracuje ako advokátka. Rozmýšľa aj o tom, že si otvorí advokátsku pobočku na Slovensku, aby sa domov mohla vracať častejšie. Venuje sa predovšetkým medzinárodnému, obchodnému a pracovnému právu. Má jeden a pol ročnú dcérku Stellu.
Vianoce môjho detstva: Boli čarovné, predovšetkým tie strávené u starých rodičov vo Valaskej. Vždy sme dodržiavali presné vianočné menu a varilo sa celý deň. Nesmeli sme cez deň nič jesť, aby sme videli zlaté prasiatko! A menu bolo takéto: najskôr prípitok hriatô, oplátky s medom, nakreslený krížik na čelo pre šťastie, chlieb s cesnakom pre zdravie, pôstna kapustnica s hubami a smotanou, zemiakový šalát s vyprážaním kaprom, opekance s makom alebo tvarohom. V televízii bežali tradičné rozprávky ako Mrázik či Perinbaba, ale vždy sme ako deti pomáhali pri varení, pečení, zdobení stromčeka a balení darčekov. Darčeky sme rozbaľovali po večeri, otec nás poslal do izby a nemohli sme vyjsť, až keď zazvonil zlatým zvončekom. Pod stromčekom sme mali vždy veľa úžasných hračiek a darčekov, rodičia ani starí rodičia toho veľa nemali, ale Vianoce nám pripravili úžasné. Pamätám si skoro každý darček, od úžasnej velikánskej bábiky Naninky až po všakovaké spoločenské hry či ružové „princeznovské“ nočné košele. Aj na vianočné ozdoby si pamätám úplne presne. Doma sme mali krásnych strieborných a zlatých anjelikov a u starkých zasa staršie ozdoby rôznych nezvyčajných tvarov ako napríklad bicykel. Okrem vône ihličia mi Vianoce pripomína aj vôňa mandarínok (keďže boli dostať len na Vianoce). Parížske Vianoce voňajú skôr čokoládou…
Moje prvé (a všetky ďalšie) Vianoce v Paríži: Prvýkrát, keď sa mi nepodarilo dostať na Vianoce domov, trávili sme ich spoločne s mojou mamou a s rodičmi bývalého manžela. Aby sme si aspoň trošku pripomenuli Slovensko, pripravili sme zemiakových šalát. Ale bývalí svokrovci nemali ani len ozdobený stromček, a to bolo dosť smutné. V Paríži mi na Vianoce chýbajú tradície, je to vždy o veľkom zhone, pravú vianočnú pohodu som si tu ešte asi neužila. Francúzi sa vždy najviac čudujú môjmu rozprávaniu, že sme na Vianoce kupovali živých kaprov, ktorí nám doma vo vani plávali ešte dva tri dni pred Štedrým dňom (smiech).
Šťastné, veselé a parížske: Parížske Vianoce sa začínajú výzdobou mesta a krásnymi aranžmánmi výkladov, a to už od začiatku novembra. Na parížsku zimu bez snehu som si zvykala dlho. A na čo si Francúzi zvlášť potrpia? Myslím, že na husaciu alebo kačaciu pečienku, ktorá nesmie chýbať na žiadnom vianočnom stole, ale aj na typický koláč Bûche de noël v rozmanitých variáciách. Vianočné trhy v Paríži sú úžasné, ale skôr tým, že sa tam dá nájsť naozaj všeličo a nie sú až také typické. Najkrajším zážitkom bolo pre mňa stretnutie so Slovákmi pri slovenskom stánku pod Eiffelovkou, kde sme si dali kapustnicu! Ak Parížania zostanú na Vianoce v meste, je to skôr o reštauráciách, ak odtiahnu na vidiek alebo na hory, je to viac rodinné alebo športové.
Darčeky pre radosť: Snažím sa o darčekoch rozmýšľať vopred, aby som neupadla do predvianočného zhonu. Rada sa pohrávam s myšlienkou darovať niečo špecifické, pre každého „na mieru”, podľa toho, čo má rád, čo poteší alebo čo rozosmeje. A na to je jediná osvedčená metóda: počúvať a pamätať si každý detail, o ktorý sa vaši blízki s vami podelia. Ale odkedy máme v rodine dve malé dievčatká, darčeky budú zrejme už len o nich a o našej snahe rozžiariť ich zvedavé očká. Vianoce sú predovšetkým o deťoch a o tom, aby si ich pamätali tak čarovne ako my.
Jana Bittnerová (56)
Herečka. V Paríži žije 23 rokov.
Do Paríža prišla v roku 1992 za láskou a od roku 1996 tam žije natrvalo. Študovala herectvo na bratislavskej VŠMU, po škole účinkovala v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v Paríži navštevovala Národné konzervatórium dramatického umenia. Účinkovala na doskách Théâtre de la Tempête, Théâtre de Châtelet, francúzskej Národnej opery, opery Bastille a ďalších. Hrala vo vyše päťdesiatich francúzskych a slovenských filmoch, za všetky spomeňme aspoň Tajomstvo múmie v réžii Luca Bessona, Mikrób a Gasoil s Audrey Tautou či komédiu Telle mère, telle fille s Juliette Binoche. K jej zatiaľ posledným filmovým projektom patrí snímka I Feel Good s oscarovým hercom Jeanom Dujardinom.
Vianoce môjho detstva: Som rodáčka zo Zlatých Moraviec, tam som prežila celé detstvo. Bývali sme v školskej bytovke Gymnázia Janka Kráľa, kde pracovali obaja rodičia. Bola tam úžasná záhrada a keď na Vianoce nasnežilo a do toho začali zvoniť kostolné zvony, bola to neuveriteľná romantika. Vianoce môjho detstva voňali ihličím, pomarančmi a čokoládou. Podávala sa štedrovečerná krémová dubáková polievka, majonézový šalát (rodinná tradícia, mamina robí úžasnú majonézu, recept starej mamy z Jacoviec), vyprážané rybie filé, kapor… Voľakedy sme tajne balili salónky (teda nugát) na stromček, aby najmladšia sestra mala prekvapenie, aký úžasný stromček aj s darčekmi nám priniesol Ježiško. Sánkovanie, brodenie sa v snehu, to bol pre nás raj! Ozdobovanie a vôňa maminých medovníčkov, zázvorníkov, moravské koláčiky, fantastická penová torta s čokoládovým krémom, špecialita mojej maminy (aj keď osobne preferujem všetko makové) a nesmeli chýbať najlepšie trúbalky a oplátky od bývalej pani učiteľky Agátky Žiškovej. Prekrajovanie jabĺčok, aby sme našli hviezdicu pre zdravie a rodinnú pohodu. Otec nám vždy prehrával koledy a keďže sme ako učiteľove deti nemohli ísť na polnočnú, púšťali sme si tajnú nahrávku z polnočnej omše Notre Dame v Paríži na kotúčovom magnetofóne od profesora Podhorného. A, samozrejme, tešili sme sa na našu obľúbenú rozprávku Tři oříšky pro Popelku. Dostávali sme vždy veľa rozprávkových kníh a hračiek. Kapustnica sa u nás varila na prvý sviatok vianočný, vyprážali sa rezníky a iné dobrôtky…
Moje prvé (a všetky ďalšie) Vianoce v Paríži: Tie prvé boli nezabudnuteľné, lebo som sa zaľúbila do môjho manžela. To bolo v roku 1990. Tak ako u nás má každá rodina svoje rituály, aj vo Francúzsku v každom kraji a rodine sú iné zvyky. V mojej rodine sa ako predjedlo jedli ustrice, krevety alebo kačacia pečienka, potom sa piekol moriak s gaštanmi, nasledovali šaláty s výbornými francúzskymi syrmi, vianočný koláč Bûche de noël a zmrzlina. A, samozrejme, k ustriciam a morským plodom dobré biele víno Pouilly Fumé, Pouilly Fuissé, Chardonnay, Chablis, manžel si na to vždy potrpel. K mäsu dobré červené burgundské alebo staré dobré Bordeaux a k zákusku a zmrzline šampanské.
Šťastné, veselé a parížske: Sneh v Paríži som málokedy zažila, a nieto ešte na Vianoce! Vianoce sme najradšej trávili u mojich rodičov v Devínskej Novej Vsi, kde sme si snehu vždy užili.
Darčeky pre radosť: Milujem dávať darčeky, niekedy nevydržím a prezradím ich. Ale najväčší darček je pre mňa stretnutie celej rodiny na Štedrý deň u mojich rodičov. Samozrejme, že sa všetko točí okolo detí, som štvornásobná teta… Francúzi radi obdarúvajú svojich blízkych pozvaním do divadla, na balet alebo operu a potom večer zakončia v dobrej reštaurácii. Stalo sa mi, že som hrala aj na Štedrý deň, tu neexistujú vianočné prázdniny, hrá sa nonstop.
Slávka Ladeiro Marques (47)
Manažérka módneho domu Chanel. V Paríži žije 17 rokov.
Pochádza z Prešova, na FF UK v Bratislave vyštudovala žurnalistiku, pôsobila ako moderátorka v Slovenskej televízii, neskôr aj v televízii Markíza. S manželom, ktorý pôsobí v muzikantskej branži, sa zoznámila v Bratislave, po piatich rokoch randenia na diaľku sa za ním presťahovala do Paríža. Kariéru rozbehla u talianskej módnej značky Loro Piana, od roku 2012 pracuje v módnom dome Chanel, aktuálne ako Manager Prêt à porter & Ambasador Style Expertise. S manželom majú dvanásťročného syna Raphaëla.
Vianoce môjho detstva: Voňajú rodinou, vianočnou pohodou a darčekmi, na ktoré sme sa s bratom veľmi tešili. Vianočnú výzdobu som mala vždy na starosti ja, pamätám si na malého bieleho glazúrovaného snehuliačika, bola to moja obľúbená ozdoba na stromček. Ale spomínam si aj na socialistické časy, keď sme si pod stromčekom našli mandarínky, tuzexové cukríky a pyžamo, nič glamour, ale aká to bola radosť! Vôňu Vianoc mi pripomína vôňa ihličia a stromčeka, ktorý otec priniesol na pleci domov.
Moje prvé (a všetky ďalšie) Vianoce v Paríži: V Paríži som prežila len jedny Vianoce, v čase, keď sa mi narodil syn. Mal necelých šesť mesiacov a my sme nechceli cestovať s bábätkom v zime lietadlom. Tak moji rodičia pricestovali za nami do Paríža, ale všetky ostatné Vianoce sme vždy strávili v Prešove doma s rodinou, neviem si ich inak predstaviť a ani nechcem… Francúzske Vianoce sú veľmi krátke, trvajú len jeden deň, 25. decembra, na Štedrý deň sa pracuje a rodina alebo priatelia sa stretávajú pri vianočnej večeri veľmi neskoro, až okolo deviatej večer, mnohí ešte v ten deň cestujú. Často rodina z rôznych dôvodov nie je pokope. Je to skôr sviatok pre deti, aj oni hovoria, že to robia pre deti. Mnohí Parížania však radi cestujú do exotiky alebo trávia Vianoce v hoteli.
Šťastné, veselé a parížske: Parížske Vianoce začínajú krásnou a pompéznou svetelnou výzdobou, ktorú koncom novembra slávnostne otvára starosta Paríža (teraz máme starostku) priamo na Champs Elysée. Hlavné turistické tepny ako Champs Elysée, Place de Vendom, Avenue Montaigne, Les Grands Boulevards sú prekrásne vyzdobené, vianočné vitríny obchodných domov dokonalé, ozajstná pastva pre oči detí aj dospelých. Francúzi si veľmi potrpia na dekoráciu vianočného stola a na kvalitné jedlo, dobré víno a, samozrejme, šampanské. Pre pravého Francúza sú Vianoce bez šampanského a foie gras nemysliteľné. Často sa na Vianoce stretávajú s priateľmi, niektorí dávajú prednosť priateľom ako rodinnému kruhu.
Darčeky pre radosť: V Paríži dáva darčeky Père Noël s bielou bradou, na saniach sa premáva po hviezdnej oblohe, večer 24. decembra vkĺzne komínom do krbu a ráno, keď sa deti zobudia, čakajú ich pod stromčekom darčeky… À propos, svoj vianočný wishlist majú francúzske deti perfektne vypracovaný už minimálne mesiac pred Vianocami (smiech). Žiadnu zaručenú stratégiu pri nákupoch a výbere darčekov nemám. Je to o feelingu, ako mnohé veci u mňa (smiech). Darček by mal byť rozhodne osobný, má potešiť, vždy mi niečo napadne už počas roka, nenechávam si veci na poslednú chvíľu, to neznášam. Na výber darčeka si potrpím, nie je to pre mňa povinnosť, ale ozajstná radosť! Skrine a byty máme plné, osobne mám rada originálne zážitkové darčeky. Francúzi si potrpia na kvalitné a hodnotné darčeky, šperky, luxusný tovar a knihy. Milujú literatúru a kultúru, v tom sú skutočne príkladom. Šperk, víkend v Normandii alebo na juhu Francúzska, gastronomická večera u populárneho šéfkuchára, áno, gurmánske a kultúrne zážitky – to je veľmi francúzske…
Lucia Brezani Piccirillo (32)
IT architektka. V Paríži žije 12 rokov.
Pochádza zo Žiliny, do Paríža sa dostala v rámci programu Erasmus. Na parížskej škole IT manažmentu a telekomunikácií získala diplom a začala pracovať v IT oblasti. Dnes pôsobí v Accenture ako IT architekt v medzinárodnom prostredí. Vo voľnom čase pracuje pre asociácie za rovnosť pohlaví a za zvýšenie počtu žien v technických profesiách. Pomáha dievčatám pri výbere štúdia alebo pri zmene kariéry. Je vydatá a má štvorročnú dcéru Anitu.
Vianoce môjho detstva: Boli na sto percent typické slovenské, celá rodina sa po dlhom čase stretla za štedrovečerným stolom, pre niektorých po celodennej hladovke. Za oknom sneží, v dome rozvoniavajú medovníky a práve vyzdobená jedlička. Stôl sme so sestrou zdobili celé poobedie a nevedeli sa dočkať zemiakového šalátu a kapra, ktorý nám ešte pred pár hodinami plával vo vani a volal sa buď Maťko alebo Kubko. No najviac sme sa tešili na zvonček, ktorý zazvonil v obývačke počas dezertu – na znak, že sa u nás zastavil Ježiško (a nikdy nezabudol ani na našich psíkov). Popoluška v televízii nemohla chýbať a výnimočne sme šli všetci späť neskoro, niektorí až po polnočnej omši. Nasledujúce dva, tri dni sme ostali doma, dojedali kapustnicu, kapra, šalát, koláče a tak stále dookola…
Moje prvé (a všetky ďalšie) Vianoce v Paríži: Tie prvé som prežila s manželom a jeho rodinou. Stromček sme zdobili už koncom novembra, nevedeli sme sa dočkať! Na Štedrý večer sa stretne celá rodina a dopraje si viacchodovú večeru, ktorá môže trvať aj štyri hodiny. Nie je nezvyklé ísť do dobrej reštaurácie (rezervácia je však nutná týždne dopredu) alebo si hotové jedlo objednať a dať doviezť domov. U nás vždy objednáme čerstvé ustrice a iné morské plody a tiež kačaciu pečeň foie gras a klasické vianočné francúzske predjedlá. Nesmie chýbať šampanské a kvalitné víno, najlepšie ku každému chodu iné. Hlavné jedlo býva morka alebo kačka, pokračujeme syrom, dezertom a na koniec večere si doprajeme čerstvé ovocie. Páči sa mi, že Francúzi sa s prípravou sviatkov nestresujú, treba len dopredu objednať dobroty v obľúbených predajniach alebo rezervovať reštauráciu. Určite sa počas večera nepozerá televízia, v mnohých parížskych bytoch televízor v obývačke vôbec nenájdete. Takže ani neviem, či existujú typické vianočné francúzske filmy. Zo slovenských tradícií moju francúzsku rodinu prekvapil kapor vo vani, a hlavne fakt, že ho treba doma vlastnoručne zabiť a pripraviť – na toto by som ich teda nenahovorila! (smiech). Mne sa však zasa na ich jedlách nezdá hodiť živého homára do vriacej vody.
Šťastné, veselé a parížske: Vianočná atmosféra v Paríži začína hneď po Halloweene, v obchodoch sa začnú predávať vianočné špeciality, ulice sú krásne vyzdobené, najradšej mám v tejto dobe prechádzky po Champs Elysée, ktorá každý rok mení štýl a osvetlenie a tiež sa teším na vianočné trhy, voňajú vareným vínom a roztopeným syrom fondue. Na Vianoce mi v Paríži chýba sneh, v decembri tu bežne býva okolo 10 °C, dážď a sychravo. Kľudne by som to vymenila za slovenských mínus 10 stupňov, ale so snehom.
Darčeky pre radosť: Darčeky na Vianoce kupujem v priebehu celého roka. Vždy, keď nájdem niečo zaujímavé, či už v Paríži, alebo na cestách, kúpim to hoci aj desať mesiacov pred Vianocami a v skrini to počká. Každý rok darúvam rodine, okrem iného, album alebo kalendár s najkrajšími fotografiami z minulého roka. Je skvelé si na konci roka pospomínať na spoločné zážitky! S manželom si radi venujeme ako darček poukážky na výlety alebo do dobrej reštaurácie, do divadla či do opery. Nič nie je predsa lepší dar ako spoločne strávený čas!
Mária Danthine Dopjerová (44)
Spisovateľka. V Paríži žije 20 rokov.
Študovala prekladateľstvo – tlmočníctvo (angličtina – ruština) na FF UK v Bratislave a dva roky na Sorbone v Paríži. Manžela, Belgičana usadeného v Paríži, spoznala počas štúdia na tlmočníckej misii v Amerike, po troch rokoch vzťahu na diaľku prišla za ním do Paríža. Majú spolu tri deti, dcéru a dvoch synov. Mária pracuje ako medzinárodná koordinátorka v nadnárodnej poisťovníckej maklérskej spoločnosti. Napísala dve jazykové knihy a tri knihy o Paríži, mentalite Francúzov a integrácii Slovenky vo Francúzsku. Má aj blog o rôznych miestach a kuriozitách Paríža www.paristep.com.
Vianoce môjho detstva: Najviac si spomínam na to očakávanie. Na Štedrý večer sme večeriavali neskoro, odbaľovanie darčekov sa tiež odsúvalo čo najneskôr po večeri. U nás Vianoce nekončili 26. decembrom, ale sviatkom Troch kráľov a čas, kedy sa dával dolu stromček, sa ani neodvážim napísať (smiech). Zdobenie stromčeka bola precízna procedúra, zdobili sme celá rodina, ale otec aj tak každú ozdobu prevešiaval inak, buď bola na nesprávnom mieste, alebo sa netočila tak, ako sa mala.. Ozdoby sa dedili po starých rodičoch, mali sme staré sklené ozdoby, slamených anjelikov, starý papierový Betlehem so sadrovými zvieratkami… Na Štedrý deň k nám ráno chodili koledníci, mama od rána piekla smotanové kysnuté koláče, ktoré sme jedli spolu s koledníkmi a zapíjali čiernym čajom. Na Prvý sviatok vianočný sme boli všetci doma, jedli sme koláče, tešili sa z darčekov, pozerali filmy, nesmel chýbať film s Vlastom Burianom. Z darčekov mi v pamäti najviac utkveli korčule, krásne biele, pamätám si tú radosť, keď som v nich krúžila po našom malom klzisku pri dome. Vianoce voňali koláčmi, medom a ihličím. Parížske Vianoce voňajú pečenou hydinou, morskými plodmi, kačacou pečienkou a parfumami.
Moje prvé (a všetky ďalšie) Vianoce v Paríži: Vianoc, kedy sme zostali na sviatky v Paríži, nebolo zatiaľ veľa, možno troje. Na Vianoce chodievame k rodičom, striedavo na Slovensko a do Belgicka, ale adventné obdobie prežívame vždy v Paríži. V decembrové víkendy pečiem s deťmi slovenské medovníky, jeme ich k čaju a nosia ich učiteľkám do školy, ja do práce kolegom a kolegyniam. Na parížskych Vianociach mi chýba posvätnosť, ten zázrak výnimočnosti, ktorý som cítila ako dieťa u nás doma v Piešťanoch. Večera bývala jednoduchšia ako tá francúzska, ale jej súčasťou bolo viacero rituálov. Pred Štedrou večerou sme celá rodina stáli pri stole a modlili sa, v tej chvíli sme plne precítili, aké šťastie je, že môžeme byť spolu. Vo Francúzsku a Belgicku som si ťažko zvykala na to, že sa na Štedrý večer je mäso. Prvé roky som to odmietala, ale potom mi napadlo, že tým možno urážam hostiteľov, tak som sa prispôsobila. Francúzi nepoznajú drobné vianočné pečivo, nechápu, prečo jeme práve kapra, keď je toľko iných chutných morských rýb, čudujú sa, že sme kapra kupovali živého, že nám tri dni plával vo vani a keď sme sa šli kúpať, museli sme ho premiestniť do vedra s vodou (smiech).
Šťastné, veselé a parížske: V Paríži sa týždne vopred hovorí o tom, kto bude sedieť za štedrovečerným stolom a aké bude menu, kde a aké mäso sa objedná, aké vína sa budú piť, od akého výrobcu sa kúpi kačacia pečienka. Kruh rodiny alebo priateľov okolo Štedrej večere býva vo Francúzsku širší ako na Slovensku. Ak máme v práci stážistov z iných krajín, veľmi rýchlo dostanú na Vianoce niekoľko pozvaní ku štedrovečernému stolu. Keď sa za decembrových večerov vraciam z práce, naschvál idem niekoľko zastávok metra peši, aby som vstrebala atmosféru vianočne vyzdobených ulíc, dívam sa na ľudí pijúcich horúce víno pod ohrievačmi na terasách kaviarní, do výkladov pekární… Parížania nesedia cez sviatky doma. Koláčov jedia málo, štedrovečerný dezert je krémový zákusok „kmeň stromu“ a čokoládové bonbóny. Akonáhle zjedia dva bonbóny, už riešia, ako pohybom a detoxmi vykompenzujú kalórie navyše. A po Vianociach radi používajú jeden špecifický výraz: „crise de foie“ (pečeňový záchvat). O žiaden záchvat nejde, tým chcú iba vyjadriť, že jedli o čosi viac ako v bežné dni. Francúzske Vianoce sú o čiernych koktailových šatoch, dobrom víne z Bordeaux, o ustriciach a ako darček si napríklad kúpia letenku do New Yorku, parfum alebo hodinky.
Darčeky pre radosť: V mojej práci je koniec roka najvyťaženejšie obdobie, a tak nikdy nemám čas na kupovanie darčekov, väčšinou ich objednávam cez internet. Vo Francúzsku aj v Belgicku je zvyk, že stačí jeden hodnotný darček pre každého. Ja, s pribúdajúcim vekom, v podstate ani nemám rada darčekové prekvapenia. Sama si kúpim parfum, šaty alebo kabát a manželovi poviem, že už mám darček na Vianoce. Rada však píšem a dostávam vianočné pohľadnice. Kupujem ich každý rok v papiernictve na ulici Soufflot pri Luxemburskej záhrade. U nás doma v Piešťanoch boli vždy sviatočné pohľadnice vystavené na poličkách v kuchyni, tento zvyk si udržuje aj sestra v Nemecku a ja v Paríži.
Simonetta Zalová
foto archívy Parížaniek
Celý článok si prečítate v zimnom dvojčísle MIAU (2019)