Korzovanie vo výšinách
Sicílska krásavica sa vypína vysoko na hore Monte Tauro, vďaka čomu z nej vidno nielen najvyššiu aktívnu sopku Európy – Etnu, ale aj dva azúrové zálivy zvlneného Iónskeho mora pod mestom. Najväčším pokladom Taorminy je antické divadlo v tvare konskej podkovy z 3. storočia pred naším letopočtom. Pôvab získava najmä podvečer, keď ho zaplavia ružové tóny zapadajúceho slnka, aj preto sa tu v lete organizujú koncerty pod holým nebom. Pulzujúcou tepnou mesta je promenáda Corso Umberto I, ktorú lemujú bohaté paláce z 15. až 19. storočia obťažkané črepníkmi farebných kvetov, ale aj nablýskané výklady obchodov tých najluxusnejších značiek. Korzo plné ľudí, ktoré ohraničujú brány Porta Messina a Porta Catania, križuje dve hlavné námestia – Piazza Duomo ozdobené barokovou fontánou s dvojnohým kentaurom a Piazza IX Aprile s obrovskou šachovnicovou podlahou a rozprávkovými výhľadmi na záliv Naxos.
Isola Bella
Jednou z prírodných dominánt Taorminy je pôvabný ostrovček Isola Bella, ktorý s pevninou spája piesočný chodník. V závislosti od výšky hladiny vody sa naň dá prebrodiť či preplávať za každého počasia. Oázu zelene s pozoruhodnými rastlinami korunuje vila anglickej aristokratky Florence Trevelyan. Klebety hovoria, že do Taorminy ju koncom 19. storočia vyhnala samotná kráľovná Viktória, keď táto pôvabná sirota začala mať pletky s jej synom Eduardom VII. Peniaze Florence nikdy nechýbali, investovala ich preto do svojich dvoch najväčších vášní: záhradníčenia a stavby tzv. follies (stavby „z vrtochu“ s čisto dekoratívnym účelom – podľa „foolishness“ = bláznovstvo). Pagodami a vežami, ktoré slúžili aj na nerušené pozorovanie vtáctva, ozdobila aj park Villa Comunale na okraji mesta, ktorý prekvitá tropickými rastlinami. Florence sa v Taormine vydala za lekára a bývalého starostu mesta. Zomrela v roku 1907 na zápal pľúc. Isola Bella sa neskôr zmenila na prírodnú rezerváciu a z Florence sa stala neoficiálna priekopníčka ochrany vtáctva na Sicílii.
Prekvapenie v skale
Potulky Taorminou najlepšie chutia s dobrotami, ktoré stačí schmatnúť do ruky – či už je to pravá sicílska granita, ktorej ľadové kryštáliky príjemne chladia na jazyku, arancini (vyprážané guľôčky varenej ryže plnené ragú, mozzarellou aj zeleninou), alebo lahodné ricottové trubičky cannoli siciliani. Dodajú dostatok energie aj na cestu do vyše troch stoviek schodov ku kostolu Chiesa Madonna della Rocca. Odmenou bude malá kaplnka vytesaná priamo do jaskyne, ktorú tu v roku 1640 nechal postaviť opát Francesco Raineri. Podľa legendy tu chlapča, ktoré zablúdilo v búrke pri pasení ovečiek, našlo útočisko po tom, ako sa mu zjavila Panna Mária. Neďaleko ležia aj ruiny hradu Saracen, na ktorých mieste kedysi stála posvätná staroveká grécka akropola. Hoci dnes sú už neprístupné, výhľady na strechy Taorminy aj divadlo z vtáčej perspektívy sú na nezaplatenie.
Castelmola
Výdatná porcia strmých serpentín kúsok nad Taorminou vedie do stredovekého mestečka Castelmola, ktoré sa oplatí navštíviť aj kvôli miestnej špecialite – mandľovému vínu. Sicília bola vždy známa vychýrenými mandľami, ktoré tu rastú v horkej aj sladkej variante. Ešte počas gréckej vlády sa na ostrove stalo zvykom pridať do vína miestne pochutiny, aby sa aróma kraja zachovala aj na ďalekých plavbách. V roku 1907 starý zvyk oživil kaviarnik Vincenzo Blandano. V zadnej časti elegantnej poschodovej kaviarne na námestí Piazza Sant´Antonio namiešal výnimočný nápoj zložený zo suchého bieleho vína, mandlí, voňavého korenia a citrusových extraktov. Sladké víno jantárovej farby dnes zoženiete takmer v každom bistre, kde sa servíruje s tvrdými sušienkami a plátkom pomaranča. Po ochutnávke sa nechajte zlákať uzučkými ulicami, ktoré vedú aj ku zrúcanine španielskeho hradu zo 14. storočia s úchvatnými výhľadmi na Etnu aj záliv.
zo Sicílie
Zuzana Zimmermannová