Po stopách vody
Udine nebolo síce postavené na vode, ani tá mu však nechýba. Z niekdajších asi 17 kanálov, ktoré mesto kedysi križovali, dnes zostali len dva. Tie sa hravo ukrývajú pod dlažbou, aby na niektorých miestach veselo vytryskli na povrch a prekvapili svojím žblnkotom a útulnými zákutiami. Tečúcu vodu si všimnete v okolí obrovského Námestia 1. mája s rozľahlým parkom, kde sa často konajú koncerty, ale aj v centre mesta v okolí ulice via Molino, kde kanál lemujú palmy, pestrofarebné domy, bujará zeleň aj desiatky bicyklov pripnutých k zábradliam – hotová oáza, ktorú domáci radi sledujú z dobre ukrytých barov. Kanály v súčasnosti už len symbolicky spájajú mnohé historické taverny, v ktorých ľudia dodnes hrávajú kartové hry briscola či morra (hra založená na tipovaní počtu ukázaných prstov, ktorá bola v roku 1928 zakázaná). V tavernách sa oplatí vyskúšať frico (lahodná syrovo-zemiaková placka s bylinkami podávaná za horúca, aby sa syr krásne naťahoval), polentu či cjarsons (pirohy so sladko-slanou plnkou), ale aj calice miestneho vína ako Friulano, Ribolla Gialla alebo Refosco.
„Benátske“ námestie
Udine má zaujímavú históriu a – podobne ako väčšina severu krajiny – nie tak celkom taliansku. Patrilo Benátkam aj Rakúsko-Uhorsku, popri taliančine v jeho uliciach počuť aj friulčinu – jazyk, v ktorom písal aj básnik a režisér Pier Paolo Pasolini. Vplyv Benátok sa odráža najmä na architektúre. Stačí sa prejsť po najstaršom námestí Piazza della Libertá, ktoré zdobí ružovkastá verzia Dóžovho paláca s názvom Loggia del Lionello. Bohato zdobená freskami a s otvoreným vyvýšeným podlažím ponúka priestor na kultúrne podujatia aj výhľad na zvyšok námestia spopod úchvatných arkád, ktoré rámujú zvyšné pamiatky ako vzácne obrazy. Vyniká z nich Loggia di San Giovanni, nad ňou sa vypína veža s orlojom a dvomi sochami, ktoré každú celú hodinu usilovne búšia do zvona. Orloj pochádza z neďalekej dediny Pesariis preslávenej výrobou monumentálnych hodín a príbehom rozhnevaných bratov Solariových. Toto „najkrajšie benátske námestie na pevnine“ zdobia aj kolosálne sochy Hercula, leva sv. Marka či alegórie Mieru. Stačí sa zastaviť a kochať.
Hradné premeny
V 10. storočí sa do Udine presídlil patriarcha Rodoaldo z Aquiley, významného rímskeho osídlenia, ktoré dnes patrí k svetovému dedičstvu UNESCO (choďte sa pozrieť na rozsiahly mozaikový „koberec“ v Basilica di Santa Maria Assunta, budete žasnúť!). Rímsky cisár Otto II. mu v roku 983 venoval castrum, budovu, z ktorej neskôr vznikla pevnosť a následne zámok. Chráni ju brána Arco Bollani, za ktorou sa stačí rezko vydať do kopca po arkádami chránenej cestičke, z ktorej sa po pár minútach vynorí mesto ako na dlani. Legenda hovorí, že keď Hún Atilla v roku 452 vyplienil Aquileiu, požiadal svojich vojakov, aby postavili kopec, z ktorého by mohol pozorovať horiacu skazu. Vojaci jeho prianie splnili – všetci si sňali helmy, z ktorých postavili „vrch“. Pôvodnú pevnosť v roku 1511 zničilo zemetrasenie, namiesto nej tu neskôr vyrástol zámok. V súčasnosti v ňom sídli niekoľko mestských múzeí, galéria s dielami od Caravaggia, Carpaccia či Tiepola aj umelecká a fotografická knižnica s tisíckami vzácnych výtlačkov.
Posledný let
Udine je posiate útulnými námestiami, na ktorých sa pravidelne konajú trhy s typickým hlasným džavotom. Počas víkendových rán si nenechajte ujsť nákupy na Piazza XX Settembre alebo ešte krajšom Piazza Matteotti, kde rozvoniava káva aj čerstvé kvety. Neveľké námestie obklopené palácmi sa pravidelne zapĺňa ľuďmi, ktorí si tu radi posedia s výhľadom na fontánu. Má dokonca aj svojho neoficiálneho osobného maliara, ktorý život na námestí zvečňuje akvarelovými farbami spoza tienistých rohov. Z námestia vedie ďalšia starobylá ulica via Mercatovecchio, ktorú lemujú nóbl paláce, obchody, elegantné kaviarne aj reštaurácie. Koho vysedávanie na námestiach omrzí, môže ísť obdivovať fresky od benátskeho umelca Tiepola do miestnych kostolov alebo sa vydať po stopách histórie. Kúsok od Udine leží mestečko Campoformido spolu s jedným z najstarších letísk v Taliansku, kde v máji 1919 Milan Rastislav Štefánik nastúpil do lietadla Caproni a vydal sa na svoj let do Bratislavy. Žiaľ, posledný. Lietadlo sa z dodnes nie celkom objasnených príčin nad Ivankou pri Dunaji zrútilo.
z metropoly Talianska
Zuzana Zimmermannová