Veľké mozgy na filmovom plátne

 

Ste na veľkom omyle, ak si myslíte, že život vedcov je nudný. Práve naopak. Preto niet divu, že filmári radi siahajú po ich životoch plných turbulencií, zvratov aj tragédií.

 

Britain Soccer World Cup Hawking

Stephen Hawking (73)

Jeho život vo filme: Teória všetkého. Film s veľkou dávkou romantiky vychádza z autobiografie Jane Hawking, prvej ženy geniálneho fyzika.

Ocenenia: Jeden z najlepších filmov roka. Slávu si pre seba uchmatol Hawkingov predstaviteľ Eddie Redmayne, ktorý za svoj výkon získal Zlatý glóbus aj Oscara.

 

Kto je Stephen Hawking

Aj život tohto britského geniálneho mozgu ovplyvnila druhá svetová vojna. Isobel a Frank Hawkingovci boli Londýnčania, ale keď Isobel otehotnela, obaja pred padajúcimi bombami ušli do Oxfordu. V univerzitnom mestečku 8. januára 1942 prišiel na svet ich prvorodený syn Stephen. Rodinu neskôr doplnili dcéry Philipa a Mary a napokon Edward, ktorého si Hawkingovci adoptovali. Od roku 1950 žila rodina v meste St. Albans, severne od Londýna. Tu Stephen chodil na prestížnu školu, rástol z neho šikovný chlapec a Frank Hawking, ktorý pracoval ako lekár špecializovaný na tropickú medicínu, si prial, aby syn kráčal v jeho šľapajách. Chlapec preto poslušne driloval chémiu, matematika či fyzika šli bokom. Ešte pred maturitou ho prijali na Oxford, získal dokonca aj štipendium, ale svojho otca sklamal, keď namiesto medicíny sa vrhol na štúdium fyziky. Po získaní bakalárskeho titulu odišiel na Cambridge, kde ho naplno pohltila kozmológia. V roku 1966 si už písal titul PhD. a všetko to bol dovtedy príbeh vedeckého génia, ktorý by si laický svet pravdepodobne ani nevšimol, lenže…

Stephen bol normálne zdravé dieťa, ktoré behalo po vonku s ostatnými deťmi, jazdieval na koni a v Oxforde bol kormidelníkom veslárskeho tímu, ktorý mu (ako sa sám vyjadril) pomohol prekonať nesmiernu univerzitnú nudu. Už v Oxforde si možno všimol, že niečo s ním nie je v poriadku, ale ako každý mladý človek nevenoval tomu pozornosť. Keď v Cambridge zrazu na schodoch stratil rovnováhu, padol a poranil si hlavu, začal sa obávať, že úraz ovplyvní jeho mozog, a tak podstúpil lekárske vyšetrenie. Amyotrofická laterálna skleróza – znel verdikt lekárov. Choroba napadá nervový systém a má za následok postupné ochrnutie celého tela. Vyhliadky na život: dva-tri roky. A čo mozog? Mozog nie je zasiahnutý. Vaše myšlienky sa nemenia. Len nikto nebude vedieť, aké sú. Tento neúprosný dialóg odznel vo filme Teória všetkého.

 

Vesmír v orechovej škrupinke

O životnom príbehu Stephena Hawkinga nakrútili niekoľko filmov, ten posledný z tohto roku zachytáva jeho život od osudného pádu až po dnešok a vychádza z autobiografickej knihy jeho prvej manželky Jane. S Jane sa zoznámil v Cambridge a keď sa jej neskôr pýtali, prečo sa rozhodla vydať za muža, ktorému zostávali tri roky života, odpovedala: „Bola to doba z obáv z atómovej skazy, takže vyhliadky na krátky život sme mali všetci.” Jane na Cambridge úspešne vyštudovala jazyky, keď si vzala Stephena za muža, svoj život podriadila starostlivosti o neho a postupne o ich tri deti.

Hawking bol čoraz viac odkázaný na opateru druhých, ale keďže jeho schopnosti neboli nijako zasiahnuté, venoval sa naďalej fyzike a svet ohromoval svojimi objavmi. K nim patrí tzv. Hawkingovo žiarenie, pri ktorom dokázal matematicky spojiť gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku, a taktiež sa mu podarilo matematicky dokázať, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný. Počet jeho vedeckých publikácií dosahuje dve stovky a ich jedinečnosť spočíva nielen vo vedeckej objavnosti, ale tiež v populárno-náučnom štýle, zrozumiteľnom aj laickej verejnosti. Spomeňme iba Stručné dejiny času, Vesmír v orechovej škrupinke alebo Ilustrovanú teóriu všetkého.

 

Mlčanlivý vedec

V jeho nevládnom tele pracoval už len geniálny mozog, no osud ešte raz prejavil svoju neprívetivú tvár. V roku 1985 fyzik počas návštevy výskumného centra CERN v Ženeve ochorel na zápal pľúc, čo v jeho prípade znamenalo ohrozenie života. Mal vážne problémy s dýchaním, a tie bolo možné vyriešiť len tracheotómiou – chirurgickým otvorením priedušnice. Tak stratil možnosť rozprávať a svoje myšlienky svetu odvtedy tlmočí cez hlasový syntezátor. Zhoršený zdravotný stav samozrejme ovplyvnil aj jeho súkromie, do rodiny vstúpila ošetrovateľka Elaine Mason, ktorá mala na starosti práve hlasový syntezátor, a podľa Jane stojí za rozpadom manželstva. V roku 1990 sa Stephen a Jane rozviedli a Elaine sa stala oficiálnou ženou po fyzikovom boku. O päť rokov z nej urobil svoju zákonitú manželku a o desať rokov tento nevšedný pár znova naplnil stránky novín. Žiaľ, šlo o samé nechutnosti. Elaine, ktorá na verejnosti vystupovala ako obetavá manželka, údajne Stephena v skutočnosti po celý čas týrala. Fyzicky aj psychicky. Pravdu poznajú len oni dvaja, každopádne Hawking sa rozviedol, neskôr opäť našiel priateľskú cestu ku Jane, stále žije, pracuje a ironik by mohol napísať, že „presluhuje” už takmer 50 rokov.

 

Filmová tvár: Eddie Redmayne (33)

„Hoci môže hýbať iba niekoľkými svalmi, vychádza z neho humor a vitalita. Má veľký zmysel pre neplechu,” takto charakterizoval veľkého vedca anglický herec. Eddie Redmayne mal to šťastie (alebo smolu?), že Stephen Hawking ešte žije a bol ochotný sa s ním stretnúť a spolupracovať. Ešte pred stretnutím strávil pol roka štúdiom o Hawkingovi, sledoval dokumenty, čítal jeho práce a rozhovory. Svoje prvé stretnutie okomentoval slovami: „Povedal som mu, vy ste sa narodili 8. januára, ja 6. januára a obaja sme Kozorožci. Hneď ako som to vyslovil, uvedomil som si, čo som povedal.” Nasledovali minúty ticha, Eddie sa potil a Hawking usilovne do svojho prístroja ťukal odpoveď. Tá nakoniec znela: „Ja som astronóm, nie astrológ.” Každopádne, napriek zlému prvému dojmu, Hawking na herca nezanevrel a ešte niekoľkokrát sa stretli. Keď sa potom Eddie tešil zo svojho Oscara, Hawking na Facebooku napísal, že je naň veľmi pyšný.

Eddie Redmayne pôsobí ako milý anglický chlapec, hoci má už cez tridsať. Strapaté vlasy, očarujúce modré oči, pehavá tvár a predovšetkým chlapčenský, trochu cudný široký úsmev. Vyrastal v Londýne a na prestížnej Eton College chodil do jedného ročníka s princom Williamom. Po maturite vyštudoval dejiny umenia na Trinity College v Cambridge a potom začal obchádzať herecké castingy. Zažiariť sa mu však podarilo skôr v divadle. Vo filme prerazil v roku 2011 so snímkou Môj týždeň s Marilyn, kde stvárnil mladého asistenta, ktorý prežil aféru s veľkou hviezdou. O rok neskôr si už vyskúšal, čo znamená stať sa súčasťou veľkolepej hollywoodskej produkcie – vo filmovom muzikáli Bedári stvárnil Mariusa, lásku mladej Cosette. Celosvetovú hviezdu z Eddieho nakoniec urobil Stephen Hawking.

 

velke mozgy alan turing1

Alan Turing (1912 – 1954)

Jeho život vo filme: Kód Enigmy. Napínavý thriller z čias 2. svetovej vojny. Boj sa neodohráva v zákopoch, ale v kanceláriách, kde sa najlepšie britské mozgy snažia rozlúštiť nemecké šifry.

Ocenenia: Jeden z najlepších filmov roka. Z ôsmich nominácií na Oscara zvíťazil v kategórii najlepší scenár.

 

Kto bol Alan Turing

Manchesterskú políciu na podivuhodný hrmot upozornil v onen deň v roku 1951 sused. Sused matematika Alana Turinga. Keď polícia vošla do Turingovho domu, našla ho prevrátený hore nohami, matematik ich však nevítal s otvorenou náručou. Bol arogantný, tvrdil, že mu nič nezmizlo a viac ako políciu potrebuje upratovačku. On sám práve na zemi zametal prášok kyanidu… Touto scénou začína jeden z tohtoročných filmových hitov Kód Enigmy – životný príbeh geniálneho britského matematika. Filmovým policajtom podivné Turingovo správanie vŕtalo v hlave a rozhodli sa pokračovať vo vyšetrovaní. Tušili, že vedec ukrýva nejaké tajomstvo. Keďže studená vojna práve zažívala jeden zo svojich vrcholov, domnievali sa, že ide o sovietskeho špióna. Nemýlili sa. Turing mal tajomstvá – vojnové a súkromné…

 

Prvý počítač

Turingovi rodičia žili v Indii, ale Alan a jeho starší brat John sa narodili v Británii. Rodičia to z hľadiska výchovy považovali za vhodnejšie. Alan sa odmalička javil ako mimoriadne nadané dieťa, čítať sa naučil sám, ale predovšetkým ho to ťahalo k číslam a rôznym hlavolamom. Na strednej škole v dorsetskom Sherbone sa mu paradoxne nedarilo, štúdium bolo zamerané skôr humanitne, na hodinách matematiky sa nudil a vyslúžil si nálepku najväčšieho podivína. Mal len jedného jediného kamaráta – Christophera Morcoma a dospievajúci chlapci trávili dni debatami o vedeckých novinkách a pokusmi. Alan kamaráta zbožňoval a jeho nečakaná smrť (zomrel na tuberkulózu) ho zrazila na kolená – vtedy si uvedomil, že stratil to jediné, čo na svete miloval a prečo malo zmysel žiť. Vlastne nie. Bola tu ešte matematika a hlavolamy. Pre to bude žiť.

Po absolvovaní strednej školy sa stal študentom matematiky na univerzite v Cambridge, v tom čase najlepšom matematickom hniezde na svete. Tu si budoval status génia a v roku 1936 svojich kolegov definitívne ohromil článkom On Computable Numbers (O vyčísliteľnosti / O vyčísliteľných číslach). Prvýkrát v ňom zavádza pojem Turingovho stroja. V dnešnom jazyku je to počítač – univerzálny stroj schopný podľa návodu riešiť prakticky čokoľvek. Touto ideou položil základy informatiky. Pre doktorát si na dva roky odskočil na univerzitu do Princetonu, potom sa vrátil späť na Cambridge (už ako vyučujúci), ale jeho najväčší objav sa viaže k mestečku Bletchley, konkrétne časti Bletchley Park severozápadne od Londýna.

 

Kód, ktorý skrátil vojnu

Bletchley Park bola kamuflovaná ako továreň, v skutočnosti tam Briti zhromaždili svoje najväčšie mozgy, aby vyriešili jediný problém: rozšifrovanie nemeckého kódovacieho stroja Enigma na šifrovanie rádiových depeší. Briti ich dokázali zachytiť, ale nedávali im žiaden zmysel. Hovorilo sa v nich o počasí a iných nepodstatných veciach. Je nádherný – vyhlásil Turing, keď mu ukázali Enigmu. Prítomný kolega, šachový génius Hugh Alexander v momente vyrátal, že existuje 159 možností nastavenia Enigmy. 159 a osemnásť núl za tým. Je to neriešiteľné, oznámil. Je to riešiteľné, zahundral Turing, a ja rád riešim problémy. Matematik nebol medzi svojimi kolegami obľúbený, bol arogantný, nekomunikatívny, trval na tom, že Enigmu dokáže rozlúštiť stroj, na ktorý mu armáda dala (vtedy rekordných) 100.000 libier. K rozlúšteniu Enigmy prispela – ako inak – náhoda. Vo filme to bola flirtujúca poznámka jednej z pracovníčok, ktorá si všimla, že „jej Nemec“ začína každú správu slovom Cilia. Slečna sa domnievala, že je to Nemcova priateľka. Vtedy Turing pochopil, že stačí rozlúštiť jedno slovo, a nie celé vety. Enigma bola prelomená. No hoci Briti poznali nacistické plány, naplno zasiahnuť nemohli. Nemci by pochopili, že Enigma bola prezradená a zmenili by šifrovanie. Každopádne, historici uvádzajú, že vďaka rozkódovaniu Enigmy bolo Nemecko porazené a vojna sa skrátila o približne dva roky.

 

Väzenie alebo liečba

Turing ani nikto z jeho kolegov nesmeli o svojej práci v Bletchley Park hovoriť, pretože by porušili štátne tajomstvo. Pokiaľ šlo o dodržanie tajomstva, v prípade Alana si všetci mohli byť istí, že bude mlčať ako hrob. On sám celý život tajil vlastné obrovské tajomstvo. Bol homosexuál a v Británii sa v tých časoch homosexualita klasifikovala ako trestný čin. Presne vedel, kto sa mu v roku 1951 vlámal do domu. Bol to Arnold Murray – mladík, ktorému zaplatil za sex. Keďže policajti vo vyšetrovaní nepoľavili, Turing musel svoje tajomstvo odhaliť. Sudca mu dal na výber: väzenie, alebo liečba. Keďže sa nechcel vzdať svojej práce, rozhodol sa pre druhú možnosť. (Od roku 1948 žil v Manchestri, kde vyučoval na tamojšej univerzite. Skonštruoval tam jeden z prvých elektronických počítačov na svete). Začal užívať estrogén, zväčšila sa mu prsná žľaza, čo pre vášnivého bežca a tenistu bola tragédia. Navonok to bral s humorom, v skutočnosti prepadal čoraz väčším depresiám a stával sa z neho iba tieň. Keď ho našli 7. júna 1954 mŕtveho, vedľa neho ležalo nahryznuté jablko, napustené kyanidom. Niektorí jeho obdivovatelia tvrdia, že vedec by sa neodhodlal pre dobrovoľný odchod zo sveta, buď bol k nemu donútený, alebo zavraždený. Údajne vedel toho až príliš veľa…

V 60. rokoch homosexualita prestala byť trestným činom a desať rokov po Alanovej smrti Briti odhalili tajomstvo o Enigme. V roku 2009 sa Alanovi Turingovi v mene vlády ospravedlnil premiér Gordon Brown, na Vianoce 2013 vedcovi kráľovná Alžbeta II. vyslovila „royal pardon“ – kráľovské ospravedlnenie.

 

 GLAAD Media Awards-NomineesFilmová tvár: Benedict Cumberbatch (39)

Na film Kód Enigmy sa veľa ľudí tešilo predovšetkým kvôli jeho hlavnému predstaviteľovi. Benedict Cumberbatch, momentálne najobľúbenejší britský herec, sa teší priazni mnohých fanyniek, tzv. cumberbitches (tínedžeriek i zrelých žien) a priznáva, že zo všetkých filmových postáv mu Turing prirástol k srdcu najviac: „Bol to tichý hrdina, nestál o publicitu, ani o obdiv, ani o medaily za zásluhy. Chcel len jednoducho pracovať a posúvať sa ďalej.” Cumberbatch sa nespoliehal len na scenár, ale podnikol vlastný výskum – predovšetkým si vyhľadal matematikových známych či kolegov a spoločne vytvorili obraz výnimočného, ale aj zničeného muža: „Hormonálne injekcie mu systematicky likvidovali jeho geniálny mozog. Každý týždeň jedna dávka, musel preto navštevovať doktora. Bolo to ponižujúce pre oboch. Aby mu lekár uľahčil situáciu, implantoval mu do boku špeciálne teliesko – malo byť aktívne dva roky a potom sa mal hormón prestať uvoľňovať. Lenže neprestal. A tak jednej noci vzal Turing do rúk nôž a začal si teliesko vyrezávať. Nikto z nás si nedokáže predstaviť, aké peklo musí človek prežívať, aby ho to dohnalo k takémuto extrémneho činu.” Pozorný divák mohol zaregistrovať, že na konci filmu herec kríva.

Benedict sa k sláve prepracoval krok za krokom. Narodil sa v Londýne do hereckej rodiny s významnými predkami z britských vojenských a diplomatických služieb. Do divadelných predstavení sa zapájal už na škole, no rodičia chceli mať z neho právnika. Po maturite odišiel na rok učiť angličtinu do tibetského kláštora, neskôr začal v Manchestri študovať herectvo, ktoré dokončil na prestížnej Londýnskej akadémii hudby a dramatických umení. Potom sa začal objavoval na londýnskych divadelných scénach, ale na rozdiel od mnohých hercov nepohŕdal ponukami z televízie, a práve tie mu otvorili cestu do prvej hereckej ligy. V roku 2004 si v televíznom filme Hawking zahral geniálneho vedca a za tento výkon ho nominovali britskú cenu Bafta. V roku 2010 sa predstavil ako Sherlock Holmes, ktorý žije v súčasnom Londýne a navyše okrem geniálneho mozgu je aj sexi. Z Benedicta sa stala superhviezda a seriál sa s úspechom predal do všetkých kútov sveta (štvrtá séria by sa mala objaviť na televíznych obrazovkách v roku 2016). Popularitu vysokého Brita s výraznými modrými očami si nemohli nevšimnúť v Hollywoode a postupne ho začali angažovať. Naplno zažiaril v roku 2013 v oscarovských snímkach Dvanásť rokov otrokom a Blízko od seba. Vo filme The Fifth Estate z toho istého roku stvárnil Juliana Assanga, zakladateľa serveru WikiLeaks.

 

(Celý článok si prečítajte v októbrovom MIAU)

 

Martina Solčanská

foto Sita