Rýchle autá, ženy v bikinách, obrovské domy a luxusné hodinky. Čo viac treba k mužskému šťastiu? Znie to ako sen nevyspelého chlapca v puberte. No tí, čo prezentujú tento životný štýl ako ultimátny cieľ pre všetkých mužov, sú dospelí. Sú to influenceri, ktorí natáčajú videá a nahrávajú podcasty, v ktorých prezentujú „správnu maskulinitu“ a chcú k nej priviesť aj svoje publikum. Obávajú sa totiž, že z dnešného sveta sa „praví muži“ vytrácajú. Takí, ktorí sa neboja buchnúť päsťou do stola, nazývať svoju ženu umývačkou riadu a mať niekoľko mileniek naraz. Tento nebezpečný koktail plný mizogýnie, konšpirácií a honby za materiálnym bohatstvom sa nazýva manosféra.
Nový dokument z dielne Netflixu s názvom Louis Theroux: Vo vnútri manosféry ponúka pohľad do komunity influencerov, ktorí majú milióny sledovateľov a pripravujú obsah na sociálne siete, pričom sa sústreďujú hlavne na prezentáciu luxusného životného štýlu, o ktorom tvrdia, že ho nadobudli poctivým podnikaním. Zároveň svojimi videami oslovujú mladých mužov, ktorým navrávajú, že svoju hodnotu si v tomto svete musia vytvoriť sami. To sa dá len ťažkou prácou a zarábaním peňazí, tým, že budú silne maskulínni a budú plniť svoju tradičnú mužskú rolu – živiť a ochraňovať svoju ženu. Tvrdia aj to, že ženy sú prirodzene submisívne, zatiaľ čo muži sú dominantní a mali by o všetkom v domácnosti rozhodovať, lebo ženy nevedia, čo chcú a sú od prírody slabšej nátury a inteligencie. Už ste sa stihli rozčúliť? Toto je len špička ľadovca.
Známy britský dokumentarista a novinár Louis Theroux sa ponoril do sveta, o ktorom ste možno ani netušili, že existuje. V dokumente navštívil niekoľko kľúčových mužov manosféry, aby pochopil ich morálne hodnoty, motivácie a zmýšľanie. Niekedy skúša v mužoch vyvolať kritické myslenie, inokedy ich otvorene hodnotí, no zakaždým narazí na múr, ktorý oddeľuje influencerov od reálneho sveta. Ani ostrieľanému dokumentaristovi sa nepodarilo preniknúť cez tvrdé brnenie týchto mužov. Kritici Therouxovi vyčítajú, že v dokumente kĺže po povrchu a nejde dostatočne hlboko. Že ukazuje veci, o ktorých už vieme a necháva situácie bez komentára. Niektorí kritizujú aj to, že v dokumente nedostali žiadny priestor ženy – odborníčky, psychologičky či sociologičky. Kritika je oprávnená, no otázkou je, či sa vôbec dá nájsť v týchto mužoch hĺbka a či práve povrchnosť nie je pravým odrazom ich komunity.
Vitajte v manosfére
Louis Theroux nás vo svojom dokumente do sveta manosféry neuvádza postupne ani opatrne. Hodí nás rovno do centra diania. Prichádza k 23-ročnému influencerovi Harrisonovi Sullivanovi vystupujúcemu pod menom HS Tikky Tokky, ktorý už v prvých minútach nastavuje tón celého dokumentu. Svoju partnerku bez zaváhania nazýva „umývačka riadu“ a s istou dávkou pýchy ju predstavuje ako súčasť svojho lifestylu, ktorý má byť ukážkou úspechu a dominancie. Nie je to len pokus o lacný šok. Je to autentický prejav hodnotového systému, v ktorom sú ženy redukované na funkcie. Zaujímavé je, ako rýchlo sa tento sebavedomý obraz začne rozpadať. Po prvom dni nakrúcania si Sullivan číta komentáre na sociálnych sieťach. Objavujú sa v nich obavy, že Theroux z neho spraví v dokumente šaša. Jeho reakcia? Okamžitý ústup. Strach z poníženia je silnejší než potreba sebaprezentácie. Tento moment odhaľuje viac než akékoľvek vyhlásenie – za agresívnou maskulinitou sa často skrýva extrémna citlivosť na verejné posudzovanie.
Postupne sa ukazuje, že Sullivanov biznis nie je taký poctivý, ako tvrdí. Predáva mladým mužom finančné poradenstvo, ktoré nesie znaky pyramídovej schémy. Sľubuje rýchly úspech, no v skutočnosti zarába najmä na tých, ktorí do systému vstupujú. Sullivan zároveň vlastní agentúru pre OnlyFans modelky, ktoré aktívne propaguje. Ich prácu však verejne odsudzuje. Tento rozpor vôbec neprekvapuje, je to pragmatizmus bez morálky. Zárobok má prednosť pred hodnotami.
Kontroverzné vyjadrenia prichádzajú postupne a bez zábran. Sullivan napríklad tvrdí, že keby bol jeho syn gej, vydedil by ho. Takéto výroky nie sú v manosfére ojedinelé. Homofóbia, mizogýnia a rigidné predstavy o rodových rolách sú jej základným stavebným kameňom. Theroux sa snaží tieto postoje spochybniť, no naráža na spomínaný múr. Nie preto, že by jeho otázky neboli presné, ale preto, že odpovede už dávno nie sú výsledkom premýšľania. Sú súčasťou identity. A práve tu si divák začína uvedomovať, že nejde len o jednotlivcov. Ide o systém, ktorý tieto postoje nielen toleruje, ale aktívne odmeňuje.
Red pill, Men’s Rights Activists, Incelovia
Možno si pri sledovaní dokumentu poviete, že ide o extrémne prípady. Lenže manosféra má svoju vlastnú štruktúru, jazyk aj hierarchiu. A aby sme jej porozumeli, potrebujeme si najprv ujasniť základné pojmy. Manosféra je súhrnný názov pre online komunity, ktoré sa zameriavajú na problémy mužov, no často skĺzavajú k otvorenej nenávisti voči ženám a moderným spoločenským zmenám. Podľa odborných definícií ide o sieť blogov, fór, podcastov a influencerov, ktorí zdieľajú presvedčenie, že muži sú v súčasnosti utláčaní a že feminizmus je hrozbou pre spoločnosť. Jednou z najznámejších podskupín je tzv. red pill komunita. Názov odkazuje na film Matrix a symbolizuje Neovo precitnutie do reality. Vo svete manosféry táto „realita“ znamená, že ženy sú manipulatívne a muži musia získať kontrolu nad svojím životom a vzťahmi. Potom tu máme incelov (z ang. involuntary celibates), mužov, ktorí nedobrovoľne žijú bez sexuálneho či romantického života a často vinia za svoju situáciu ženy. Táto skupina je obzvlášť problematická, pretože sa v nej opakovane objavili prípady radikalizácie a násilia. Zaoberá sa ňou aj oceňovaná britská miniséria Adolescent. Ďalšou vetvou sú tzv. Men’s Rights Activists (MRA), teda v preklade aktivisti za práva mužov. Už samotný názov je veľavravný a hoci táto komunita vznikla vraj na to, aby riešila reálne problémy mužov, veľmi rýchlo sa posunula k antifeministickým naratívom. Spomenúť treba aj looksmaxxerov – mladých mužov posadnutých zlepšovaním svojho vzhľadu. Veria, že fyzická atraktivita je kľúčom k úspechu a sú ochotní ísť kvôli nej do extrémov. Experimentujú s návykovými látkami alebo si dokonca sami lámu kosti, aby si zmenili tvar čeľuste na viac maskulínnu. Všetky tieto skupiny spája pocit krivdy, neistota a potreba nájsť jednoduché vysvetlenie zložitého sveta. Možno sa zdá zvláštne, že vedľa seba existujú introvertní inceli aj sebavedomí alfa samci z Instagramu. No v skutočnosti ide o dve strany tej istej mince. Obe skupiny reagujú na rovnaký problém. Nie je im jasné, čo dnes znamená byť mužom, a tak hľadajú odpoveď v systéme, ktorý ich utvrdzuje v tom, že svet im niečo dlhuje.
Kde to všetko začalo
Ak má manosféra svoju mediálnu tvár, je ňou nepochybne Andrew Tate. Spolu so svojím bratom Tristanom vybudovali impérium, ktoré oslovuje milióny mladých mužov po celom svete. Ich úspech nestojí na náhode. Je výsledkom dokonale zvládnutej kombinácie provokácie, jednoduchých posolstiev a algoritmov sociálnych sietí. Tate prezentuje životný štýl plný luxusu, áut a žien. Tvrdí, že každý muž môže dosiahnuť to isté, ak bude dostatočne disciplinovaný a dominantný. Problém je v tom, že jeho posolstvá obsahujú otvorene mizogýnne výroky. Napríklad v minulosti prehlásil, že ženy „patria mužom“ alebo že nesú zodpovednosť za sexuálne násilie, ak sa správajú „nevhodne“. Jeho vplyv je obrovský najmä medzi mladistvými chlapcami, ktorí ešte nemajú vybudované kritické myslenie. Práve tí sú najzraniteľnejší voči jednoduchým odpovediam na zložité otázky identity, úspechu a vzťahov.
Situácia okolo bratov Tateovcov je navyše právne komplikovaná. V Rumunsku čelili obvineniam z obchodovania s ľuďmi, znásilnenia a organizovaného zločinu. Podľa dostupných informácií z tlačovej agentúry Reuters vyšetrovanie stále prebieha a prípady sú predmetom súdnych konaní, pričom obaja obvinenia odmietajú. Tento kontext je dôležitý, pretože ukazuje, že nejde len o nejakého kontroverzného influencera. Ide o osobu, ktorej vplyv sa prelína s reálnymi kriminálnymi činmi násilia a vykorisťovania. A tie sú, žiaľ, globálne. Podľa OSN približne jedna z troch žien je počas života vystavená fyzickému alebo sexuálnemu násiliu. UN Women informuje, že každý rok je približne 50.000 žien zabitých partnerom alebo členom rodiny. V tomto kontexte prestáva byť manosféra len internetovým fenoménom. Stáva sa súčasťou širšieho problému. Okrem tých, čo ženy nenávidia, však existujú aj tí, čo ich milujú… Aspoň zdanlivo.
Jednostranná monogamia
Justin Waller sa v dokumente snaží pôsobiť ako protipól agresívnych influencerov. Hovorí pokojne, zdôrazňuje svoju pracovitosť a opakovane pripomína, že všetko, čo má, si vybudoval sám. Tvrdí, že ženy miluje. Je ženatý, má dve deti a na prvý pohľad zapadá do obrazu tradičného rodinného muža. Lenže potom príde na rad téma jeho vzťahu. Waller otvorene hovorí o tzv. jednostrannej monogamii. V praxi to znamená, že jeho manželka je verná, zatiaľ čo on si môže dovoliť viacero partneriek. Tento model prezentuje ako prirodzený a dokonca prospešný. Jeho manželka pred kamerou tvrdí, že jej to neprekáža a že jej lichotí, keď o jej muža majú záujem iné ženy. Táto dynamika však vyvoláva otázky. Je to skutočne slobodná voľba, alebo výsledok tlaku a internalizovaných očakávaní?
Kontrast prichádza v momente, keď Theroux navštívi Myrona Gainesa, známeho z kontroverzného a problematického podcastu Fresh & Fit. Gaines vo svojich reláciách uráža ženy a presadzuje extrémne formy mužskej dominancie. V jednej epizóde napríklad tvrdil, že ženy by mali poslúchať mužov a že nevera zo strany mužov je prirodzená. Theroux robí rozhovor s Myronom v prítomnosti jeho priateľky Angie. Dokumentarista to využije, aby sa jej spýtal na názor ohľadom vzťahového modelu, ktorý chce Myron praktizovať – tvrdí totiž, že v budúcnosti chce niekoľko manželiek. Hneď vidieť, že Angie z tejto predstavy nie je nadšená, no ošíva sa naplno to povedať pred kamerou. Vzniká napätá situácia, v ktorej sa Myron javí ako zbabelec a dokonca sa zdá, že sa o svoj vzťah aj trochu bojí. Snaží sa situáciu kontrolovať, no jeho neistota presvitá. Nakoniec partnerku pošle upratovať, čo má pôsobiť dominantne, no výsledok je skôr trápny než presvedčivý. Theroux na túto scénu reaguje kombináciou údivu a jemného humoru a divák začína tušiť praskliny v starostlivo budovanom obraze „alfa samca“. Za tvrdými slovami sa skrýva neisté ego. A za deklarovanou dominanciou strach zo straty kontroly.
Malí chlapci v dospelom tele
Vráťme sa ešte k Justinovi Wallerovi, ktorý sa rád prezentuje ako súčasť elitných kruhov. Spomína svoje kontakty s bratmi Tateovcami či obdiv k rodine Trumpovcov. Tento obdiv je takmer detský. Akoby sa kruh uzatváral – idol uctieva idol, ktorý je zároveň idolom pre niekoho ďalšieho. Manosféra je ako bájny had Uroboros požierajúci vlastný chvost toxickej maskulinity. Pripomína uzavretý ekosystém, v ktorom si muži navzájom potvrdzujú vlastnú hodnotu. Nie cez reálne vzťahy, ale cez spoločenský status. V skutočnosti však ide často o nenaplnenú potrebu uznania. Mnohí z týchto mužov pôsobia ako chlapci, ktorí nikdy nedostali potvrdenie, že sú dosť dobrí. A teraz sa snažia vynútiť si ho od celého sveta. Aj Theroux sa zamýšľa nad týmto fenoménom a zisťuje, že mnohí z influencerov v dokumente pochádzajú z neúplných rodín, kde nebol prítomný otec alebo iný mužský vzor. Či to má priamy vplyv, nevieme, no nevyriešené traumy z detstva môžu byť silným hnacím motorom v našom konaní.
Dokument zachytáva aj náhodné stretnutie Wallera s jeho fanúšikmi. Mladí muži hovoria o tom, ako im obsah týchto influencerov pomohol v ťažkých časoch. Ich slová pôsobia úprimne. Problém je, že riešenia, ktoré našli, sú často povrchné. Najmrazivejší moment prichádza, keď jeden z fanúšikov prizná, že neverí na depresiu a že začal posilňovať, keď mu zomrel brat. Theroux sa pýta, ako zomrel a fanúšik odpovie, že si vzal život. Táto smutná pointa hovorí sama za seba, ukazuje, ako je u týchto mužov hlboko zakorenená neschopnosť pracovať s emóciami. Namiesto smútku prichádza výkon. Namiesto spracovania bolesti – únik. Patriarchát tak neubližuje len ženám. Vytvára aj tlak na mužov, ktorí sa učia, že slabosť je neprípustná. A tak ju skrývajú. Za svaly, peniaze a hlasné búchanie sa do pŕs.
Miriam Fulmeková
foto Netflix
Celý článok si prečítate v májovom čísle MIAU (2026)