Zuzana Mauréry sa nachádza v takom štádiu svojho života a kariéry, že sa už nemusí na nič hrať. Aj keď je herečka. Koncom minulého roka však prijala jednu celkom novú, hoci nie hereckú rolu, a stala sa ambasádorkou línie Age Perfect L‚Oréal Paris. Pozrime sa, ako jej svedčí patriť do rodiny legendárnej francúzskej kozmetickej značky.
Spomínate si z detstva na nejaké beauty rituály vašej mamičky?
Moja mama bola 25 rokov sólistkou operety Novej scény. To napovedá veľa. V divadle som prakticky vyrastala, takže vôňa zalievanej kávy so šminkami a kostýmami bol môj druhý domov. Doteraz si pamätám, ako mama mala na svojom stolíku vždy rozprestretú čipkovanú vreckovku alebo ako si vždy obmotávala veľké umelé mihalnice cverničkou na verzatilku na kúsok papierika. Vtedy sa oči lepili mastixom! Tým, že mama bola (a stále je!) veľmi krásna žena, z líčenia nikdy nerobila vedu. Mala jednu malú krabičku a s ňou si nalíčila všetko. A perfektne. Naučila ma to. Mihalnice si nalepím naspamäť a na červený koberec sa dokážem nalíčiť za desať minút. Moji rodičia ešte patrili ku generácii, v ktorej ženy nosili takmer výlučne sukne a lodičky a muži košele a saká. To bola elegancia, ktorá mi dnes chýba.
Rebelovali ste ako tínedžerka svojím vzhľadom?
Hojooooj! Jasná vec! Keďže opereta Novej Scény bola na Západe veľmi obľúbená, mala som oblečenie, s ktorým sa dalo rebelovať! Pamätám si, ako ma ruštinárka ešte na zédeeške vyvolala len preto, lebo chcela vidieť moje bedrové žlté rifle. Alebo sa mi smiala, že som zmrzlinárka, lebo som do školy prišla v bielej rifľovej kombinéze. A na gympli to pokračovalo. Tam som viac ako učeniu venovala pozornosť tomu, ako vyzerám a chalanom o ročník vyššie. Prvá na škole som mala „zipsáky“ a keď som začala nosiť biele pankáčske okuliare, ľudia na mňa strašne civeli. Alebo keď sme na telesnej cvičili na kladine a ja som na rozdiel od ostatných spolužiačok v jarmilkách mala na nohách členkové biele Pumy! Veľmi som sa nelíčila, ale vystrihané vlasy, rifľová minisukňa, štucne a účinkovanie v prvej socialistickej „erotickej“ relácii Cvičme v rytme, hold, mala som úspech (smiech). Ale na druhej strane, musím priznať, že na vysvedčení som pravidelne mala niekoľko trojok a štvoriek… Ešte mi napadlo, že Martin Šulík o mne hovoril, že ma prvýkrát videl, ako na žltých kolieskových korčuliach krúžim po nádvorí VŠMU… Z toho usudzujem, že mi to rebelovanie zostalo aj na vysokej (smiech).
Kto vo vašom detstve a potom aj neskôr v tínedžerských časoch na vás pôsobil ako absolútny arbiter elegancie?
Myslím, že v detstve, respektíve v tínedžerskom období mi pojem elegancia veľa nehovoril… Ale vzorom mi bola Liza Minnelli a Barbra Streisand a určite som bola buchnutá do speváka Shakin’a Stevensa! To meno asi málokomu niečo hovorí, ale bola to moja veľká plagátová láska – na stene mi visel v životnej veľkosti! Podľa Lizy som bola vystrihaná „na amerického vojaka” a podľa Stevensa som nosila vyšúchanú rifľovú bundu pod zadok a biele čižmičky po členky, čo bolo v 80. rokoch totálne cool (smiech).
Čo považujete za vrchol ženského nevkusu?
Neupravená žena je dosť „katastrofa”. V kategórii „katastrofa” sa však občas ocitnem aj ja… Myslím, že každá žena môže byť krásna. Každá! Len na to treba čas. Neviem, čo je vrcholom ženského nevkusu, ale vrcholne smutné je, keď ženám uniká ženskosť. Byť ženou je, skrátka, disciplína, a nie ľahká. Už Simone de Beauvoir povedala, že ženou sa nerodíme, ale ženou sa stávame.
Na čo ste ako žena, ktorá chce dobre vyzerať, zaťažená?
Raz som stála pri Manderláku, na niekoho som čakala a popri tom som pozorovala ženy, aké majú topánky. Je neuveriteľné, čo tie vysoké podpätky robia! To je fakt „nebe a dudy“! Ja však dokážem vo vysokých „šteklách“ snáď len stáť. Prípadne spievať. Vždy, keď som zišla z javiska alebo skončí obraz na natáčaní, mám prichystané papuče. Druhá zásadná vec je chodiť vystretá – vystretý človek (nielen žena) vyzerá okrem iného aj chudšie. Aj toto som skúmala – ako vec určitého sebavedomia a prezentácie samej seba. Takže ak vás v detstve nenútili chodiť s „portvišom“ za chrbtom medzi lakťami (ako môjho fitnes trénera, a to po vonku!), ak ste sa zmierili aj s veľkosťou svojich „dvoch predností”, ostáva už len zapracovať na zdravom sebavedomí a päť kíl je dole! Ale späť k otázke. Žensky sebavedomo sa určite cítim v lodičkách, sukni, s make-upom a parfumom, zavesená do mužného ramena.
Ako sa menili vaše skrášľovacie rituály v čase? Na čo ste boli zaťažená ako dievča a stojí v centre vašej pozornosti dnes?
Vždy som bola dosť športový typ. Tak ako láska ide cez žalúdok, krása ide zvnútra, pravdaže… Plávanie, step, korčuľovanie, veľa tanca a tenis, to boli, a vo veľkej miere aj stále sú, moje beauty rituály. Tým, že ma neustále niekto líči a ak pracujem, prezliekam sa aj dvanásťkrát za desať hodín, moje beauty rituály dostali veľmi úsporný a prakticky význam. O to dôležitejší je pre mňa výber.
Ako sa teda orientuje pri výbere napríklad pleťových krémov? Anti-aging, protivráskový komplex, kyselina hyalurónová, vitamíny, bio, eko certifikáty… Čo z toho vás zaujíma najviac?
Úprimne povedané, veľmi sa neorientujem, a tak si nechám dobre poradiť, dobre si vyberiem a ostávam verná. To sa mi jednak osvedčilo a jednak na iné som doteraz nemala čas. Používam roky ten istý jeden nočný a jeden denný krém, mením len vekovú kategóriu. A telové mlieko z lekárne. To je všetko. Žiaľ, málo pijem a potom sa v kúpeľni často čudujem…
Línia Age Perfect od L‚Oréal Paris, ktorej ste sa stali ambasádorkou, ponúka okrem krémov na zrelú pleť aj kolekciu líčiacich prípravkov, make-upov i rúžov. Ktoré z nich vám sedia ako uliate?
Keďže som lenivá denne sa líčiť, naozaj ma potešilo, že L’Oréal Paris má už také make-upy a dekoratívnu kozmetiku, že ju môžem používať aj v práci, aj v súkromí. Nový make-up Age Perfect Serum Fundation s kolagénom výborne prekryje všetko, čo kamera nemusí vidieť a zároveň, keď po niekoľkých hodinách vyjdem zo štúdia, vyzerá na dennom svetle úplne prirodzene. Odjakživa mám vačky pod očami (nie kruhy, v ich prípade by to bolo jednoduchšie), čiže je pre mňa veľmi dôležité naniesť si na tie miesta až dva rôzne korektory, aby sa pleť pod očami optimalizovala. Rad Age Perfect od L’Oréal Paris má tiež skvelé možnosti farebných korektorov. Vôbec líčenie očí a ich okolia je pre mňa asi najdôležitejšie. Z línie Age Perfect používam kvalitnú mäkkú linku na viečka Creamy Waterproof Eyeliner, ktorá sa neotlačí a riasenku s prírodnou kefkou Age Perfect Lash Magnifier. Oba prípravky sú na citlivú pokožku viečok v mojom veku dôležité. No a obočie! Hudobníci hovoria, že „basa tvrdí muziku”, bez nej to prosto nemá grády. A tak je to aj s obočím. Dobrý tvar obočia robí s výrazom tváre divy – tu sa spolieham na riasenku na obočie Brow Densifier, taktiež z radu Age Perfect od L’Oréal Paris.
Diana Vreeland, excentrická šéfredaktorka Vogue, milovala červené odtiene rúžov na pery, rovnako ako Paloma Picasso, ktorá si potrpela na výrazne červené pery… Tie sa dodnes považujú za tak trochu drzé gesto, ktorým žena vyjadruje svoju slobodu. A v poslednom čase sa takýmto „drzým gestom“ zrelých žien stali neodfarbené sivé vlasy. Čo hovoríte na tento trend?
Veľmi sa mi páči. Biele alebo sivé vlasy sú krásne. Obdivujem ženy s dlhými vlasmi. Mne sa úplne rovné vlasy v puberte totálne zbrčkaveli. Neviem, či bohužiaľ, alebo chvalabohu. Pri takýchto vlasoch je vždy veľmi dôležitý strih, potom s nimi veľa robiť netreba. A na to som si, žiaľ, zvykla. Teraz, keď sa mi už narovnávajú, a aby sa s nimi dalo v mojom povolaní aj variabilne pracovať, musia byť aspoň polodlhé. Čiže väčšinou skončia u mňa v nejakom drdole. Krásne vlasy sú tiež terno. Ak máte krásne vlasy, je niekedy úplne jedno, čo máte na sebe. A čo sa týka rúžov, teraz dlhodobo vládne trend červených pier. Pravdupovediac, trochu ma to už aj nudí. Ale možno zo mňa hovorí len závisť, pretože ja si pery stále, úplne nevedomky oblizujem, takže žiaden rúž mi na nich dlho nevydrží…
Veríte, že farby môžu liečiť?
To neviem, ale keď som si minulý rok zariaďovala byt, volila som veľmi pokojné farebné škály. Ku svojej veľkej radosti mám namiesto „predzáhradky“ „predlesík“ a naschvál som nechcela ani žiadne farebné rastlinky, lebo podvedome potrebujem hľadieť len na zelenú farbu… Ale auto som si už dvakrát vybrala červené!
Andie MacDowell versus Kate Winslet – obe sú celosvetovými ambasádorkami línie Age Perfect od L’Oréal Paris. Ktorá z nich je vám bližšia?
Kate Winslet. Andie na mňa pôsobí trochu viac ako modelka než herečka. Ale je pravda, že veľa o nej neviem. Ani ako o človeku, ani jej filmy nemám všetky napozerané, takže možno sa mýlim.
Ako by ste definovali luxus? Čo všetko pre vás toto slovo znamená?
Luxus je pre mňa synonymum plytvania. Ten trblietavý, materiálny, značkový. Odpudzuje ma. Nemám v sebe túto túžbu. Veď toalety splachujeme pitnou vodou! To je aký „luxus“! V mojom živote by sa teoreticky luxus spájal so slovným spojením „luxus dovoliť si…“ Dovoliť si nevedieť, koľko stojí mlieko, dovoliť si kúpiť všetko, čo potrebujem, dovoliť si obdarovávať, cestovať, mať bezpečné auto, dovoliť si zabezpečiť niekomu dôstojnú starobu… Samozrejme, rada sa pozerám na pekné veci, pekných ľudí, pekné domy, je v tom kus umenia, kus ľudského umu. Ale vuittonku mať fakt nemusím. Naučila som sa, že keď sa mi niečo (alebo niekto) páči, neznamená to, že to (alebo ho) musím mať nutne aj doma (smiech).
V roku 1931 starosta Paríža vyzval herečku Marléne Dietrich, aby opustila mesto, pretože sa odvážila na ulicu v pánskom obleku. Čo považujete za najväčší vynález v ženskej móde?
Óóó, to som nevedela a čo ona na to? Ja som v pánskom fraku strávila na rôznych vystúpeniach viac času ako v šatách, podľa mňa je to sexi! Každopádne dobrá podprsenka je na nezaplatenie. A sťahovacie pančuchy tiež, hoci je to strašný boj si ich na seba navliecť. Horšie je už len navliekať si v lete na poludnie potápačský neoprén (smiech). Ja teda neviem. Ženská emancipácia je bez debaty téma, ale v dnešnej dobe sa z mnohých žien stávajú polochlapi a muži tak akosi mäknú. V tomto zmysle by som usilovala o rovnováhu. Ak nie o potrebu zaradiť spiatočku…
Keby ste si mohli vybrať maliara, ktorý by namaľoval váš portrét, básnika, ktorý by zložil o vás báseň či hudobníka, ktorý by vám venoval svoje vrcholné dielo, ktorých umelcov by ste si zvolili?
Fúha, takú romantiku si ani neviem predstaviť! Veď to už v našich časoch ani neexistuje! To by sme my, ženy, asi tými múzami najprv museli byť… Skôr ako namaľovať by som sa asi znovu dala odfotiť Anke Kovačič alebo Lenke Hatasovej, tie ma vystihli dokonale. Môjmu srdcu blízky básnik je Jarek Nohavica a Milan Lasica a keby o mne niečo zložili John Kander a Fred Ebb (autori slávnej Sinatrovej pesničky New York, New York), poprípade Sting, určite by som sa neurazila…
Blíži sa sviatok svätého Valentína – aká je pre vás najnezabudnuteľnejšia milostná scéna? Vo filme, v literatúre, v umení vôbec?
Takých je hrozne veľa! Ináč, ja keď pri filmoch alebo aj v divadle cítim niečo fakt naozajstné, začnú ma bolieť kĺby na prstoch na rukách (smiech). Dobre, dám, čo mi prvé napadne. Film Láska cez internet, keď sa nakoniec Meg Ryan a Tom Hanks stretnú v parku aj so psíkom Brinklym. Alebo pesnička Vojtu Dyka Španělská (A veces), keď z plných pľúc zaspieva „Carpe diem” – to je moment, ako keby aj oblaky padali na zem…
Simonetta Zalová
foto archív L’Oréal Paris
Článok si prečítate vo februárovom čísle MIAU (2022)