Je to o obrade prechodu do nového života. O skúmaní nášho vnútorného ja. Je to ako meditácia. Dialóg, ktorý vedieme samy so sebou. Kúzlo, ktoré nám vyčaruje spokojný a šťastný život. Je to o… upratovaní! Marie Kondo, japonská poradkyňa pre organizovanie poriadku, pred pár rokmi vydala knižku Kúzelné upratovanie, v nej svetu predstavila svoju metódu KonMarie a vzápätí vybudovala sieť konzultantiek, ktoré uvádzajú jej metódu do praxe. Certifikovanou KonMari konzultantkou je aj Zuzana Mrázová (@simplist.sk), jedna z dvoch, ktoré momentálne pôsobia na Slovensku.
1.Ako sa upratovalo u vás doma, keď ste boli ešte školopovinné dieťa?
Vyrastala som v časoch, keď v obchodoch ešte nebol taký pretlak tovaru. Vecí bolo menej, neboli ľahko nahraditeľné a človek si ich ďaleko viac vážil a mal potrebu sa o ne starať. V časoch môjho detstva sa ešte štopkali ponožky a plietli svetre, dnes už nepoznám človeka, čo by to robil! Pamätám si na veľké jarné upratovania, keď sme s mamou odťahovali skrine a postele, všetky veci sa vyťahovali z aj tých najhlbších poličiek. Mamka mi vysypala zásuvky na jednu kopu a ja som dôkladne triedila ich obsah. Všetky tie tupé farbičky, nepíšuce perá, rozdrobené gumy, vypísané zošity. Ale brala som to tak, že je to štandard – do upratovania sa zapája celá rodina (smiech).
2.Mal by človek, ktorý učí poriadkumilovnosti iných, mať na to nejaké zvláštne predpoklady? Zatiaľ čo ostatné deti lietali na školskom dvore, Marie Kondo vraj reorganizovala poličky v triede…
Osobne som veľmi systematický typ, mám rada keď veci fungujú, keď majú svoje stabilné miesto. K vlastnej domácnosti som vždy pristupovala z praktickej a funkčnej stránky. Vždy som taká bola. Takže v mojom prípade sa po prečítaní knižky Marie Kondo žiaden „wow efekt“ nekonal. Nedá sa povedať, že by mi Marie Kondo zmenila život, hoci… Po dvadsiatich rokoch strávených v medzinárodných korporáciách ma práve jej knižka nasmerovala na celkom novú profesijnú dráhu.
3.Life Changing Magic of Tidying (Zázrak zmeny života upratovaním), tak znie v angličtine názov knižky Marie Kondo, ktorá u nás vyšla pod názvom Kúzelné upratovanie. Naozaj nám upratovanie môže zmeniť život?
Upratovanie, také skutočné, môže byť veľmi poučné. Ak použijete správnu metódu a prostredníctvom nej si prejdete cez hordu rokmi nahromadených vecí, ktoré vám už prerástli cez hlavu do takej miery, že je z toho vážny problém (dokonca taký vážny, že môže ohroziť kvalitu vášho života) a ak vytrváte a dotiahnete svoju upratovaciu „smršť“ do konca, naozaj sa vo vašom živote udeje malý zázrak. Veci a vy ste zasa o krôčik k lepšiemu chápaniu samej seba. Pretože mnohokrát je hromadenie vecí o rôznych neistotách, sociálnych i psychických, nahrádzame si šťastie nakupovaním, niečo nám v živote chýba, tak to maskujem materiálnymi vecami, sužujú nás obavy z budúcnosti, tak plníme skrine a nevyhodíme ani špendlík, lebo čo ak… Klient mi povie, kúpil som si radšej hneď päť párov rukavíc, lebo vždy ich zapotroším. Avšak tie rukavice niekde sú, len my nemáme čas ani kapacitu ich hľadať. Prečo to tak je? Ale aby to nevyzeralo, že sa hrám na psychológa, oslovujú ma aj klienti, ktorí jednoducho majú radi poriadok a s mojou pomocou ho chcú dotiahnuť do dokonalosti (smiech).
4.Takže keď celý ten „veľký tresk“ prehrmí, nastane ticho a pokoj?
Reorganizácia domácnosti (radšej používam tento výraz, lebo upratovanie v nás evokuje skôr mechanické čistenie) môže priniesť obrovskú úľavu, vymanenie sa zo starého spôsobu života a posun vpred. Nie nadarmo Marie Kondo hovorí, že „rozhádzaná miestnosť rovná sa rozhádzaná myseľ“. Navyše, v dobre usporiadanej domácnosti nevznikajú hádky typu, čo kde malo byť a nedá sa to tam nájsť. Poriadok nevyhrocuje vzťahy, chaos áno.
5.Metódu KonMarie ste odišli študovať do New Yorku. Po absolvovaní kurzu ste dostali úlohu vypracovať „prípadovú štúdiu“. Čo ste v nej riešili?
Našla som si jednu pani s veľkým domom, ktorá bola ochotná do toho so mnou ísť. Mesiac sme pracovali veľmi intenzívne a ja som všetko zaznamenávala – slovom i obrazom. Nakoniec bol z toho obšírny materiál obsahujúci riešenia rôznych konkrétnych situácií, vypracovaných do úplných detailov. Prípadné problémy som riešila za pochodu s prideleným koučom. Najväčší oriešok pre mňa predstavovala povala plná haraburdia a pre dotyčnú pani hosťovská izba, z ktorej sa v priebehu rokov stal sklad. Ona si povedala, že ju chce späť. Takže sme ju museli doslova vydolovať (smiech).
6.Predpokladám, že metóda KonMarie v plnej sile zasiahla aj vašu domácnosť…
Mala som ešte malé deti, päť- a dvojročné, ale v istom momente som si povedala, že už odmietam žiť na detskom ihrisku. Chcem svoju domácnosť späť, chcem, aby moja obývačka bola opäť obývačkou, a nie detskou herňou plnou hračiek. Ako Marie radí, vytýčila som si víziu, zadefinovala, ako má moja domácnosť fungovať a začala som túto víziu napĺňať. Pociťovala som to ako veľký prelom v našom rodinnom živote – už sa všetko nebude prispôsobovať deťom, vytvoríme si spoločný priestor, ktorý bude dobre fungovať pre nás všetkých a kde sa deti naučia rešpektovať priestor dospelých. Deti sa učia od rodičov, kopírujú ich vzorce správania a ak sa toto zanedbá, vstupujú do svojich dospeláckych životov často nepripravení. To platí v rôznych sférach života, vrátane dobre zorganizovanej domácnosti a rodiny.
7.Metóda upratovania KonMarie stojí na dvoch hlavných princípoch: redukovanie počtu vecí a ukladanie toho, čo zostalo.
Marie prízvukuje, že vždy sa rozhodujeme, ktoré veci si v domácnosti, a teda v živote necháme, nie o tom, ktoré chceme vyhodiť. Takto zadefinovaný pohľad na vec je veľmi dôležitý. Samotný akt vyhadzovania si musíte sami v sebe dovoliť, vedome k nemu dospieť a to je často strašne ťažké. Pokiaľ sa tak nestane, budete stále váhať. Povedať si, že chcem žiť inak, že už nechcem byť otrokom vecí, ktoré len opatrujem, je jedna vec, ale skutočne sa s tým stotožniť a podľa toho sa aj správať, to je vec druhá. A presne z tohto dôvodu Marie Kondo vytvorila sieť konzultantov, ktorí prostredníctvom jej metódy dokážu na túto cestu premeny nasmerovať konkrétnych ľudí, ktorí by to inak sami nedokázali.
8.Jedným z kľúčových pojmov, na ktorých stojí celá metóda, je oná povestná „spark joy“, iskierka radosti, ktorú v nás majú vykresať veci hodné toho, aby sme si ich nechali…
Každá vec, ktorá sa stáva súčasťou nášho života, by nám mala prinášať radosť a robiť nás krajšími, šťastnejším a spokojnejšími. Pri upratovaní vedieme vnútorný monológ sami so sebou, lebo len my sami vieme, prečo si danú vec chceme, alebo nechceme ponechať. Dobré rady od mamy, manžela či kamarátky môžu zviesť z cesty.
9.Marie dokáže ľudí úžasne zbaviť pocitu viny a celkom im zmeniť uhol pohľadu na veci. Napríklad taká blúzka, celkom nová, ale nikdy nenosená – čo s ňou, môžem ju vyhodiť? Marie radí: Ako vždy, poďakujte jej. Avšak namiesto obligátneho: Ďakujem ti, že si mi neposlúžila, sa s blúzkou rozlúči slovami: Ďakujem ti, že si ma naučila, čo mi nesvedčí.
Takýto prístup často uplatňujem najmä pri tzv. hobby projektoch. Pamätáte si na obdobie, keď sme všetci kváskovali? Upiecť doma chlieb, to chcelo novú výbavu: elektrické pekárničky, formy na pečenie, košíčky, misky na kysnutie, rôzne typy múk, o ktorých sme ani netušili, že existujú… Niektoré gazdinky začali a pokračujú v tom doteraz, iné – ako začali, tak aj skončili. Prestalo ich to baviť, odradili ich opakujúce sa nezdary, zabúdali prikŕmiť kvások. Čo však so všetkým tým riadom, nemôžem ho predsa len tak vyhodiť? Berte to tak, radím im, že konkrétne vtedy ste sa potrebovali odreagovať, nejako sa zamestnať, skúsiť niečo nové, takto ste sa hľadali. Bola to cesta, ktorá vás však napokon doviedla k poznaniu, že kváskovanie nie je nič pre vás. Nie je to oslobodzujúci pocit? Alebo: niekto sa vrhne na cvičenie, nakúpi si rôzne sady náradia, stroje na cvičenie, oblečenie a potom zistí, že jediné, čo potrebuje, je permanentka do fitka…
10.Marie sa s vecami aj rozpráva, keď príde domov, vyzuje si topánky a poďakuje im za tvrdú prácu. Zavesí kabát a prihovorí sa mu: „Ďakujem, že si ma dnes držal v teple.“ Poďakuje sa kabelke a vyprázdni jej obsah, aby mohla zrelaxovať…
Marie Kondo pochádza z Japonska a vo východných kultúrach je takýto prístup bežný. Všetko na svete aj neživé veci sú obdarené vlastnou životnou silou. Marie vás aj pozdraví po japonsky: spojí dlane akoby k modlitbe a jemne sa vám pokloní. Ja prejavujem klientom rešpekt a úctu po slovensky. Pozdravím sa, poďakujem za dôveru, že ma medzi seba prijali, pochválim drobnosti a nezabúdam na úsmev, snažím sa byť láskavá. To, že sa Marie prihovára k veciam, má však aj hlbší rozmer: v dnešnej dobe dostatku hmotných statkov sme si prestali vážiť veci. Na čo aj, veď sú tak ľahko nahraditeľné. Prv, než si nejakú novú vec stihnem obľúbiť, už mi v skrini visia tri ďalšie. Pokiaľ by som mala jednu kabelku, ktorá stála celý plat, tak si ju budem stískať, hladkať, prekladať, milovať. Ale keď ich mám dvadsať, je mi to jedno. Prejavovať rešpekt a úctu ku všetkému, čím sa obklopujem, čo tvorí môj život, k ľuďom, zvieratám, veciam by mal byť základný princíp správania sa voči svetu. Takže áno, čím hlbšie sa zahĺbite do štúdia filozofie Marie Kondo, tým viac tam nájdete.
Simonetta Zalová
foto Cagalove photography
Druhú desiatku otázok a odpovedí si prečítate v marcovom čísle MIAU (2022)